Reštaurovanie „stredovekej“ plastiky Piety zo zbierok múzea

Balneologické múzeum Imricha Wintera dalo v rokoch 2022 – 2023 vďaka finančnej podpore poskytnutej z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia zreštaurovať kvalitnú sochu Piety. Socha Pieta (evid. č. E-4543) sa do etnografickej zbierky dostala darom – ako súčasť rozsiahlej kolekcie  sakrálnych plastík, ktorú vytvoril piešťanský zberateľ Kornel Duffek. Zbierku nám darovala jeho rodina – manželka Sylvia s dcérami Dianou a Stellou. Plastika Piety je veľmi kvalitná drevorezba s polychrómiou (farebnou úpravou), profesionálne vyrezaná z jedného kusa lipového dreva.

Socha nie je stredoveká, datujeme ju do druhej polovice 16. storočia. Jej tvorca – neznámy profesionálny rezbár sa inšpiroval staršími stredovekými plastikami Piet z gotického obdobia stvárňujúcimi túto veľmi častú tému. Svedčí o tom spôsob stvárnenia prelamovanej drapérie plášťa a bieleho goliera okolo hlavy Panny Márie. Inšpiráciu v stredoveku vidieť na strnulej rezbe Krista s naturálnym zobrazením anatómie (žily na nohách) a hlavy (brada, vlasy). Dôkazom datovania do 16. storočia môže byť aj absencia všeobecne zaužívaných znakov následného baroka. Drapéria bedrového rúška Krista je zobrazená bez typického riasenia s ,,uzlom“ na boku (niekedy s povrazom). Chýba charakteristické zvlnenie prameňa vlasov Krista, tvar účesu a brady sú skôr zaužívanými archetypmi stredoveku. Netypická je tiež do priestoru horizontálne exponovaná ľavá ruka. Pozdĺžny charakter sochy pretína diagonálne ležiace telo mŕtveho Ježiša Krista na Máriiných kolenách. Na vytvorenie sochy jej tvorca – neznámy profesionálny rezbár (sochár) použil lipové drevo a hlbší ,,výdlab“ širokým dlátom zozadu na tzv. korýtko.

Stav plastiky si vyžadoval reštaurovanie. Reštaurátor plastiky Mgr. Peter Gregvorek vykonal dôkladný reštaurátorský výskum. Pieta bola poškodená drevokazným hmyzom – červotočom. Na dreve sochy reštaurátor zistil viacero už opravovaných prasklín, drevo plastiky bolo poškodené najmä na spodnej strane – v miestach pripevnenia topánok Panny Márie. Na povrchu sochy bola veľmi poškodenú polychrómia vo viacerých vrstvách. Na pozostatkoch originálnej zachovanej farebnej vrstvy sa nachádzali rozsiahle zbytky troch ďalších premalieb v minulosti neodborne odstraňovaných. Tie boli počas starších opráv aj neodborne pretmelené kriedovo olejovým tmelom. Počas odstraňovaní premalieb sa v  sondách počas výskumu objavila ďalšia, piata etapa lokálnych náterov – neodbornej opravy sochy v minulosti. Vážnejší problém predstavoval čiastočný úbytok originálnej farebnej úpravy sochy, ku ktorému došlo v minulosti počas neodborného odstraňovania druhotných premalieb (nevhodne zvolená chémia a spôsob odstraňovania). Percentuálne chýba približne 50 až 70% originálnej polychrómie sochy v exponovaných partiách.

Odlomené a chýbajúce boli niektoré časti plastiky: tŕňová koruna so svätožiarami, prsty na nohách a rukách Krista (nahradené novými), lemy plášťa Panny Márie. Na postave Krista je pravdepodobne novo vyhotovená aj ľavá ruka (od predlaktia). Všetky poškodené alebo odlomené časti boli v minulosti pomerne neodborne doplnené alebo domodelované olejovo-kriedovým drevotmelom. Majú charakter práce neškoleného remeselníka bez zmyslu pre detail.

Reštaurátor – Mgr. art Peter Gregvorek zvolil reštaurovanie Piety do umelecko-historickej podoby originálnej farebnej vrstvy. Tento postup bol zvolený napriek technickému stavu silne poškodeného originálu spôsobeného aj neskoršími úpravami, najmä odstraňovaním premalieb. Po základnej stabilizácii – fixácii a podlepení polychrómie uvoľnenej od podkladu, reštaurátor odstránil postupne štyri vrstvy druhotných premalieb, náterov a lakov. Vykonal to mechanicky v kombinácii s chemickým a mechanickým odstraňovaním pomocou skalpelu. Kvôli porovnaniu budúcej reštaurovanej originálnej farebnej vrstvy a súčasného výrazu pamiatky bolo uplatnené aj polovičné čistenie. Odstránené boli neskoršie doplnky, opravy a rekonštrukcie  hlavne prstov, časti ľavého chodidla Krista a partií drapérie. Drevná hmota bola potom dôkladne ošetrená, čoho súčasťou bola aj preventívna sanácia proti drevokaznému hmyzu hĺbkovým napúšťaním prípravkom Lignofix. Nasledovalo lepenie uvoľnených spojov a prasklín v dreve a rekonštrukcia chýbajúcich častí. Z dreva boli vyrezané chýbajúce prsty na nohách, chodidlo a iné. Reverzibilným drevotmelom boli dotmelené menšie chýbajúce hmoty prstov ruky Krista, drapérie, praskliny. Drobné úbytky drevnej hmoty, chodbičky a výletové otvory drevokazného hmyzu, diery po klincoch a menšie stopy po mechanickom poškodení boli vytmelené kriedovo-akrylovým drevotmelom. Doplnené či už z dreva vyrezané alebo len vytmelené časti boli primorené liehovým moridlom.

V záverečných etapách reštaurovania urobil reštaurátor kriedové tmelenie a pripravil podkladovú vrstvu pod farebné doplnenie – retušovanie a zlátenie. Farebné rekonštrukcie a retuše boli prevedené len v nevyhnutnej miere. P týchto úpravách bolo ďalším krokom  lokálne rekonštruovanie a retuš zlátenia na pôvodne  pozlátených  miestach – leme plášťa, bedrovom rúšku Krista. Použité bolo 23,3/4 karátové plátkové zlato, práškové a mušľové zlato. Výber farebného tónu zlata bol podmienený tónom originálneho zlata (Noris Rossenoble – doppel gold). Na farebné doplnenie pôvodnej polychrómie v obmedzenom rozsahu boli použité temperové a akvarelové farby a reštaurátor sa priblížil umelecko-historickému výrazu analogických sôch zo 16. storočia. Na záverečnú povrchovú úpravu použil včelí vosk.

Stav pred reštaurovaním

Reštaurátorský výskum – sondy

Detail hlavy Panny Márie, stav pred reštaurovaním

Odstraňovanie olejových tmelov – výplní prasklín sochy na plášti Panny Márie

Nález originálneho zláteného lemu plášťa počas čistenia na originál

Tvár Panny Márie po odstránení premalieb

Stav po zreštaurovaní

 

Text: Vladimír Krupa