16.02.2015 # 17:18 # 17:18

Rúbanie v parku: PRE a PROTI

Inzercia

Po plošnom zákaze výrubu stromov na všetkých mestských pozemkoch chce primátor Miloš Tamajka nechať posúdiť stav drevín v parku. Odborníci majú rozhodnúť o budúcnosti asi tristo stromov, ktoré sú učené na výrub. Približne štyri desiatky z nich sú zdravé, stav ostatných je podľa poslednej inventarizácie zelene zlý.

Mestský park sa stal vďaka rozhodnutiu nového primátora verejnou témou, ktorá je diskutovaná najmä na Facebooku. Jeho postoje háji skupina STOP výrubom stromov v Piešťanoch, potrebu realizácie koncepcie, ktorá vzišla z krajinársko-architektonickej súťaže presadzuje skupina Piešťanský park. Toto sú ich hlavné argumenty:

Rúbanie stromov z kompozičných dôvodov

„Nedovolím, aby sa v Piešťanoch rúbali stromy len preto, že sa niekomu nepáčia alebo nevyhovujú nejakej koncepcii. Zvlášť nie v parku, ktorý je absolútne unikátny. Na projekt obnovy parku sa ako primátor detailne pozriem. Dovtedy v ňom nikto rúbať nebude,“ povedal začiatkom januára primátor Miloš Tamajka.

„Stromy v parku majú vytvárať skupiny, ktoré navodzujú určité pocity. Pokiaľ je park dobre navrhnutý v pomere slnko/tieň = skupiny stromov/voľné priestory, cíti sa tam aj návštevník lepšie. Preto vytvárame parky,“ píše na stránke Piešťanský park Přemysl Krejčiřík, pedagóg Záhradníckej fakulty v Lednic a autorizovaný krajinný architekt. V parkoch je podľa jeho slov potrebné zasahovať záhradnícky a koncepčne.

Nedôvera k poslednej inventarizácii zelene vs. Nebezpečie pádu stromov

Miloš Tamajka podľa vlastných slov nedôveruje platnému posudku z roku 2011. „Stav drevín v mestskom parku si preto dám posúdiť nestrannými odborníkmi. Až potom dám povolenie na výrub chorých stromov – len takých, ktoré môžu napríklad v prípade búrky spôsobiť škody.“ Na zastupiteľstve povedal, že autori tohto dokumentu majú rodinné väzby na ľudí z mestského úradu.

Podľa Kláry Nepustilovej z kolektívu autoriek víťazného projektu bola u niekoľkých stromov arboristami odhalená nízka mechanická stabilita a prevádzková bezpečnosť. „Koncom marca sa končí obdobie výrubov drevín. Ak teda dovtedy nedôjde k ich odstráneniu, hrozí nebezpečenstvo pádu konárov, či vývratu celých stromov.“

Obnova historickej aleje vs. Nový prvok – kvetinový záhon

„Máme unikátny park, oázu zelene v centre mesta, ktorá je vyhľadávaná najmä pre svoj tieň a pre majestátnosť stromov a niekto rozhodne, že niektoré stromy sa mu nepáčia. Že už nezapadajú, lebo netvoria alej, to sa mi zdá scestné. Realizáciu projektu v tomto znení nepodporím,“ avizoval Miloš Tamajka.

„Bude potrebné obnoviť predovšetkým alejové prvky, ako napríklad vnútornú časť dvojradovej aleje na hlavnej kompozičnej osi, z ktorej sa tu nachádza už len torzo 10 kusov,“ napísala v publikácii Mestský park v Piešťanoch, podmienky základnej ochrany pamiatky Daniela Gažová (str. 89-90).

„V stredovom páse je miesto obnovy zaniknutej lipovej aleje, ktorá bola vysadená vo veľmi malom spone, navrhnutý pestrý trvalkový záhon, od jedného z najlepších českých trvalkárov Ondrěja Fousa. Ide o vnesenie nového prvku do priestoru parku, čím by došlo k oživeniu priestoru hlavnej pagaštanovej aleje lemujúcej parkovú promenádu,“ vysvetlila Klára Neupustilová.

„Odborné materiály hovoria o tom, že park by mal byť aspoň z jednej tretiny slnečný. To sú princípy, na ktorých stavajú aj rekonštrukcie parkov. Hlavne na jeseň a na jar mamičky s deťmi a starší ľudia hľadajú aj slnko,“ povedala na mestskom zastupiteľstve poslankyňa a krajinná architektka Eva Wernerová.

Alergie a bodavý hmyz vs. Pestrý a živý stred parku

„Kvetinový záhon, okrasné trávy alebo krásne zdravé lipy? Podľa architektiek, stromy majú ustúpiť záhonu, pretože by mu tienili. Ale je taký záhon skutočne vhodný aj pri neďalekom detskom ihrisku? Lietajúci bodavý hmyz, vysoko alergizujúce okrasné trávy nie sú pravdepodobne tým najšťastnejším variantom,“ píše neznámy autor na stránke STOP výrubom stromov v Piešťanoch.

„Promenáda by sa stala farebnou, pestrou a atraktívnou. Ústredný, presvetlený priestor parku by ponúkal nové možnosti využitia a prispel by k zvýšeniu atraktivity celého parku vo významnom kúpeľnom meste. Do úvahy treba vziať aj ekologický aspekt takéhoto záhonu, ako rozsiahleho bylinného porastu, ponúkajúceho úkryt a potravu rôznym druhom hmyzu a drobného vtáctva,“ pokračuje Klára Neupustilová.

Podmienky súťaže

Podľa primátora malo byť jednou z podmienok súťaže vyhlásenej v roku 2011 zachovanie všetkých zdravých stromov.

Členka víťazného kolektívu Eva Teplická si myslí, že Slovenská komora architektov by pravdepodobne takúto podmienku neschválila, pretože je v rozpore s krajinárskou a architektonickou tvorbou.

Text a ilustr. foto: Martin Palkovič

X