24.05.2019 # 09:52

Optimista a vizionár Ľudovít Winter sa vrátil na Kolonádový most

Bronzová socha dlhoročného nájomcu a budovateľa piešťanských kúpeľov je na mieste, kde rád sedával, aby stretol kúpeľných hostí a mal dobrý výhľad na časť toho, čo pre Piešťany urobil.

Ľudovíta Wintera povolal zo štúdií vo Viedni jeho otec Alexander, keď mal iba 20 rokov. Odvtedy až do svojej smrti pracoval v prospech Piešťan. Začalo sa to postavením Kursalonu (1894), dnes už neexistujúcich Kúpeľov Františka Jozefa (1898) a pokračovalo hotelom Thermia Palace (1912), liečebným domom Pro Patria (1916), Kolonádový mostom (1933) a kúpaliskom Eva (1934).

„Ľudovít Winter päťdesiat rokov svojho najplodnejšieho života zasvätil zápasu za prospech kúpeľov. Ako svoje životné krédo si vytýčil získať Piešťanom svetové meno. Nikdy sa tejto myšlienke nespreneveril, ani v časoch svojho najväčšieho utrpenia. Zmieril sa so stratou rodinných kúpeľných podnikov, pretrpel trýzeň koncentračných táborov, do konca života trpezlivo znášal ústrky totalitného režimu, no svoju oddanosť a vzácny vzťah k piešťanským kúpeľom si zachoval až do smrti,“ napísal o ňom v predslove knihy Spomienky na Piešťany riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa.

V novembri 1990 pri príležitosti 120. výročia narodenia odhalili na liečebnom dome Zelený strom pamätnú tabuľu venovanú jeho pamiatke. Avšak socha, ktorá by ho pripomínala, Piešťanom doteraz chýbala.

O jej vznik sa zaslúžili mladí ľudia z občianskeho združenia ProWinter. Verejná zbierka trvala štyri roky, na dielo prispievali drobní darcovia aj veľké firmy. „Chcem vysloviť veľké ďakujem. Je to o ľuďoch. Tá socha patrí nám všetkým,“ povedal 11. mája pred odhalením diela predseda ProWinter Tomáš Bušo a dodal: „Pán Winter, vitajte opäť doma v Piešťanoch!“

Podobizeň najvýznamnejšej osobnosti v novodobej histórii Piešťan je umiestnená na Kolonádovom moste – teda tam, kde Ľudovít Winter rád sedával, aby stretol kúpeľných hostí a mal dobrý výhľad na časť toho, čo pre Piešťany urobil. Okoloidúci si teraz k jeho soche môžu prisadnúť.

Ako prvé to urobili jeho pravnučka Katarína Fratríková a vnučka jeho brata Imricha Kristína Stankovská. Boli dojaté, ďakovali tým, ktorí sa svojím neúnavným úsilím najviac zaslúžili o vznik diela. „Miloval život, svoju rodinu a vždy nám kládol na srdce, aby sme sa nevzdávali, aby sme si verili a hľadali riešenie, ktoré sa vždy nájde. Pán Boh nám vždy pomôže,“ zaspomínala na svojho prastarého otca Katarína Fratríková a dodala: „Milí priatelia z ProWinter, patrí vám obrovská vďaka a rešpekt za úsilie, ktoré ste vynaložili, aj za to, že ste to nevzdali, keď prišli prekážky. Boli ste ako žiaci Ľudovíta Wintera, mal veľmi rád mladých a iniciatívnych ľudí.“

Jeho náklonnosť k mladým potvrdila aj Kristína Stankovská. Podľa jej názoru to dokazuje aj fakt, že pri príprave projektu Kolonádového mosta dôveroval vtedy ešte začínajúcemu architektovi Emilovi Bellušovi a návrh reklamného symbolu kúpeľov zveril mladému umelcovi Arturovi Heyerovi, ktorý nakreslil muža lámajúceho barlu. Je preto príznačné, že autorom sochy je mladý sochár Roman Hrčka. „Bola som 25 rokov súčasníčkou Ľudovíta Wintera a môžem povedať, že jeho podobu vynikajúco vystihol. Vďaka za vydarené dielo,“ povedala Kristína Stankovská.

Najznámejší prívlastok dal Ľudovítovi Winterovi režisér Dušan Trančík, keď dokumentárny film venovaný jeho životu a dielu nazval Optimista. Iniciátori vzniku sochy upozornili aj na ďalší dôležitý aspekt jeho osobnosti. Ľudovít Winter bol vizionár, podobne ako ďalší veľkí podnikatelia tej doby – Tomáš Baťa alebo Henry Ford. V rámci podpory verejnej zbierky vznikla výstava jeho menej známych plánov a nedokončených projektov. Jedným z najstarších je objekt palmária, ktorý mal stáť medzi Thermiou a Irmou a mal byť vykurovaný termálnou vodou.

„Piešťany, ako ich dnes poznáme, sú výsledkom práce Ľudovíta a Imricha Winterovcov. Dodnes z ich práce profitujú,“ upozornil riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa. Pripomenul, že nájomcovia kúpeľov museli od začiatku prekonávať náročné prekážky. Najprv to bola 1. svetová vojna, potom zmeny, ktoré priniesol vznik Československej republiky a s ním súvisiace prerušenie stáročných väzieb. Nasledovalo medzivojnové obdobie s celosvetovou ekonomickou krízou a stále sa zhoršujúcou politickou situáciou. „Mal to veľmi ťažké a musel byť veľmi schopný,“ dodal V. Krupa s tým, že ešte horšie to pre Winterovcov bolo po vzniku Slovenského štátu, keď ich začali prenasledovať. Dcéra Ľudovíta Wintera zahynula v koncentračnom tábore a zostali po nej dve deti. Jeho brat Imrich neprežil následky surovej bitky od gardistov. „Je obdivuhodné, že nezatrpkol a stále sa o Piešťany aj o kúpele zaujímal, stále mal plány, vízie a dal na papier rady a zámery, čo by sa malo robiť v budúcnosti,“ upozornil Vladimír Krupa.

Keď sa na konci 2. svetovej vojny vrátil 75-ročný Winter z koncentračného tábora, vážil iba 45 kilogramov. Vo svojich spomienkach píše, že niekoľko týždňov ani nevychádzal z domu. Vysoký vek, podlomené zdravie a ani odmietavý postoj nového vedenia mesta ho neodradili. Rozbehol naraz tri projekty. Začal rekonštruovať Zelený strom, získal späť Slovenským štátom vyvlastnený Floreát a pustil sa do výroby detskej výživy Panvita. Je neuveriteľné, že ho neodradili ani ďalšie prekážky súvisiace so zmenou režimu vo februári 1948.

Panvitu, ktorá v tom čase začala vyrábať legendárny BB Puding, komunisti zoštátnili. Podobne skončil aj dobre rozbehnutý projekt Floreátu, z ktorého si štátostrana a jej funkcionári zobrali milión korún získaných z predaja pozemkov.

Vypracoval plán na obnovu kúpeľov, aj keď tie už patrili štátu. Firmu vyvlastnil ešte Tisov režim a rodine, ktorá kúpele preslávila po celom svete, nechal iba dlžoby. Winter po vojne cestoval so svojimi návrhmi do Prahy, ale nikto z komunistických ministrov naňho nemal čas.

Nasledovala nehoda, pri ktorej vypadol z vlaku a zlomil si stavec. Posledné roky svojho života venoval boju s úradmi o slušný dôchodok. Jeho žiadosti odmietali na všetkých adresách. O finančné rezervy ho pripravila výmena peňazí v roku 1953 a z budovateľa Piešťan sa stala nežiaduca osoba.

Aj preto Tomáš Bušo pri odhalení sochy povedal: „Pán Winter, vitajte opäť doma v Piešťanoch!“ Občianske združenie ProWinter chce podľa jeho slov aj naďalej šíriť odkaz rodiny Winterovcov. Po rekonštrukcii Kolonádového mosta má vzniknúť informačný panel, z ktorého sa okoloidúci dozvedia viac o tom, kto Ľudovít Winter bol a čo pre Piešťany spravil.

Text a foto: Martin Palkovič

X