Stĺpček Petra Remiša: Údenáč z Kopaníc

Moji priatelia asi postrehli, že som sa stal chalupárom. Rád by som ale uviedol veci na pravú mieru. Áno, chcel som si užívať víkendy v lone prírody. Bohužiaľ, ukázalo sa, že máločo je od tejto romantickej predstavy vzdialené viac ako chalupárčenie.

Lebo až na Kopaniciach si uvedomíte, že doma (vo svetoznámom kúpeľnom meste) sedíte väčšinou v teple a vykurujú vás susedia v paneláku.

V lone prírody si treba najskôr zakúriť. A darmo ste sa na skautingu učili zakladať ohník a určovať sever. Tu platia asi iné fyzikálne zákony a vietor ženie dym z komína späť do chalupy.

Zbytočne striedavo zatvárate a otvárate dvere. Je to účinné asi ako homeopatikum na zlomenú nohu.

A zatiaľ čo sa chalupa pomaly, ale isto mení na plynovú komoru, hlavou vám prebleskne osud Kurta Cobaina, Dana Nekonečného a iných tragických postavičiek.

Už vidíte tie titulky: Nedočkal sa počas života uznania…

Spomeniete si aj na majstra, ktorý chcel komín na chalupe vyfrézovať. Teraz by ste tomu chlapcovi vybozkávali jeho zlaté ručičky. V poslednom poryve zúfalstva sa chytáte kominárskej štetky a hráte sa na profesionála.

Po pár hodinách príde kapitulácia. Vyúdený ako ruský tankista hľadáte kľúče od auta. Našťastie, štartuje.

Doma v zrkadle vidíte, ako za z romantika stal sadzami zababraný cynik. V jeho očiach svieti otázka: „Bolo ti to treba?! Nabudúce seď radšej pred telkou a pozeraj Farmu!“

Peter Remiš