Stĺpček Petra Remiša: Načo mi je libido?

Milujem vietnamské reštiky aj obchody. Okrem toho, že tam dostanete veľa muziky za málo peňazí, obohacujú môj život o množstvo veselých zážitkov.

Napríklad nedávno. Stojím vo vietnamskom bistre a v duchu sa teším na plátky pečenej kačice s bambusovými výhonkami. Doma by som sa kvôli krátkemu potešeniu z tohto jedla netrápil s jeho prípravou. Slečna predo mnou prišla na rad:

„Prosím vás, Katka je v robote?“

Vietnamský predavač ochotne prikyvuje: „Kaťka? Ano, mame, mame.“

„A môžete mi ju zavolať?“ nedá sa odbiť zákazníčka.

„Ďabaliť? Ano, modeme ďabaliť,“ pritakáva Vietnamec. Z jeho neistého výrazu je vidieť, že na hodinách slovenčiny často blicoval.

Neviem, či predavač Katku len zavolal, alebo aj zabalil. Pripomenulo mi to ale ďalšiu príhodu, keď som si na tržnici kupoval kraťasy. Zaujal ma kúsok v štýle montérok. Sympatický predajca sa išiel od nadšenia roztrhať: „Tytidó, tytidó!“

Bol to asi lingvista, ktorý od našich západných susedov pochytil výraz „ty ti jdou“.

Nohavice „Tytidó“ som nakoniec kúpil a ohuroval som nimi roztúžené nemecké dôchodkyne na chorvátskej pláži. Bohužiaľ, na mladšie ročníky nemal tento módny výstrelok dobrý vplyv. Väčšinou sa predo mnou utekali schovať na toaletu.

Po večeroch, keď som ležal sám na posteli, som preto smutný zavýjal na Mesiac: „Titidó, titidó, načo je mi libido?“

Nebudete mi veriť, ale na odpoveď som doteraz neprišiel.

Peter Remiš