Stĺpček Petra Remiša: Hrabivý Hranol

Rozhľadený človek by mal aspoň raz za čas navštíviť verejnú saunu. Nielen kvôli saunovaniu, ale kvôli spoločenským kontaktom. V saune stretnete zaujímavých týpkov a dozviete sa veci, na ktoré by ste sami v živote neprišli.

Istý podnikateľ mi napríklad v saune poradil, aby som v piatok popoludní už nebral telefón. Ak vám niekto zavolá v piatok po dvanástej, tak je to úplný zúfalec. Treba si ho vymazať z telefónu a nič si s ním nezačínať. Robota predsa nie je zajac a počká do pondelka.

Od bežeckého veterána som sa v saune dozvedel, že po zabehnutí maratónu máte pocit, akoby vás obšťastňovalo 37 pobehlíc odrazu. Bohužiaľ, túto informáciu zatiaľ nemám overenú. Neodbehol som maratón a nakoniec aj tak by sa mi do spálne všetky nepomestili.

Minule som taktiež v saune počúval partičku bežcov a objavil som pri tom dôležitosť jednej úplne nenápadnej slabiky. Chalani rozoberali, čo pomáha na boľavé koleno.

Jeden tvrdil, že najlepšie je prikladať si vrecko so zamrznutým HRAchom. Druhý preferoval HRAnolky. Potom sa pripojil tretí – vždy, keď ho bolí chrbát, vybehne do HRAšného. Chrbát si tam síce nevylieči, ale aspoň zabudne na bolesť.

Po tejto debate som dlho premýšľal, či neprestanem chodiť do sauny. Všetky tie slovíčka začínajúce na „HRA“ mi vôbec nepripadali ako náhoda.

Čo keď je to niečo nákazlivé a HRAbne mi z toho? Aby som nakoniec neskončil ako nejaký HRAbivý HRAnol!

Peter Remiš