02.04.2017 # 20:10

Dvanásť dní s ropuchami

Inzercia

Tmavá a ešte stále dosť chladná noc v polovici marca na Striebornici. Svetielka blikajú všade po okolí. Zlodeji? Nie. Iba niekoľko dobrovoľníkov s čelovkami a vedrami, nadšených v momente, keď vidia pár malých očí svietiach v tme pri zemi.

Svetielka sú znakom, že je čas na každoročnú záchrannú akciu žiab z iniciatívy OZ Kvas – Pobozkaj ropuchu, ktorej sa zúčastňujú všetci, ktorí chápu alebo aspoň tušia, že aj tie žaby majú významnú úlohu v ekosystéme lesa a vody a chcú si byť istí, že sa žabky bezpečne dopravia do jazera, kde nakladú vajíčka.

V prvom rade sme museli 12. apríla postaviť zábrany na poli. Toto nie je až taká atraktívna časť záchranného procesu, dobrovoľníci sú však mimoriadne žiadaní a sme vďační za každú pomoc.
Po postavení zábran začalo to vzrušenie. Pravidelne sme išli na Striebornicu zistiť, či sa už žabky prebudili a tiahnu k vode. V piatok 17. marca večer, pri jemnom jarnom dáždiku, to celé začalo. Večer treba sledovať zábrany, ale aj cesty, okolo ktorých sa zábrany stavať nedajú. Za každou zákrutou sme videli viac a viac párov očí, prevažne ropuších samcov. Najprv sme chvíľu otáľali s chytením ropuchy do ruky, ale naozaj len chvíľu.

Nasledujúce večery sa počty ropúch zvyšovali, niekedy dokonca prešlo aj 600 ropúch za noc. Veľa rodín s deťmi nám prišlo pomôcť, vyzbrojených vedrami a čelovkami. Každého sme požiadali, aby počítal „úlovky“ podľa inštrukcií. My, ako zrahraničné dobrovoľníčky, sme boli prekvapené tým počtom ochotných ľudí. Pochybujeme, že by sme v našich krajinách, či už v Nemecku alebo v Taliansku, našli toľko aktívnych ľudí. Až sa vrátime domov, chceli by sme sa účastniť takýcho záchranných aktivít.

Miestni i cudzokrajní dobrovoľníci sú prekvapení, koľko samcov musí bojovať o jednu samicu. Predtým sme si mysleli, aký ťažký život majú samice, keď nosia samocv na chrbte k vode. Ale teraz je nám skôr ľúto tých samčekov, ktorí sa zúfalo snažia mať rande a pravidelne dostávajú kopance do tváre od samcov, ktorí už majú samičku obsadenú a nechcú sa jej vzdať.

Hrdo môžeme vyhlásiť, že celkovo sme toho roku preniesli 134 skokanov a 5133 ropúch za pomoci 182 dobrovoľníkov (niektorí sa zúčastnili viackrát, aj preto to väčšie číslo) počas 12 dní ťahu. Hneď nato bolo už vo vode vidieť retiazky nakladených vajíčok ropúch aj hromádky vajíčok skokanov. Jedno popoludnie sme venovali aj prenosom vajíčok z okrajových častí veľkej nádrže do menšej, kvôli stále klesajúcej hladine vody v dôsledku nerozumnej ľudskej činnosti.

Veľmi pekne ďakujeme každému, kto prišiel a pomohol. Od samého náročného a nie veľmi atraktívneho stavania zábran až po poslednú prenesenú žabku! Vidíme sa o rok!

Caroline Weissflog a Anna Attardi, účastníčky Európskej dobrovoľníckej služby v OZ Kvas
Hana Kalinová, OZ Kvas

X