08.06.2017 # 07:30

Blog Lukáš Mencla: Stovežatá Praha a či viac?

Inzercia

Je nedeľa štvrtého júna a my o piatej ráno stojíme na stanici tešiaci sa na pripravený program… Asi tak by sme mohli opísať začiatok nášho koncoročného výletu. Žiaci deviateho ročníka Cirkevnej spojenej školy pod vedením triedneho učiteľa Mgr. Lukáša Mencla a jeho kolegyne Mgr. Bibiany Zaťkovej odcestovali do českej metropole, kde strávili najkrajšie tri dni v termíne 04.06.2017 až 06.06.2017.

Do Prahy pricestovali krátko po desiatej hodine ráno EC vlakom Slovenská strela, expresného a konfortného spojenia, ktorý v minulom roku oslávil svoje osemdesiate výročie. Práve toľko rokov už funguje vlakové spojenie na železničnej trati Bratislava – Praha.

Praha, hlavné mesto našich českých susedov, leží na povodí Vltavy a je domovom pre viac ako jeden a štvrť milióna ľudí, čo predstavuje viac ako desať percent celkovej populácie obyvateľov Českej republiky. Mnohé mestské časti (Staré Město, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město, Josefov a Vyšehrad) tvoria pamiatkovú rezerváciu svetového dedičstva UNESCO už od roku 1971 a preto vidieť najkrajšie časti tohto mesta sa priam žiadalo. Túto príležitosť sme si nenechali ujsť.

Program bol veľmi bohatý a počas slnečných dní sme spoločne prešli vyše päťdesiat kilometrov. Veľa? Málo? Nech je akokoľvek, verte, že ešte dnes nás z výletu bolia nohy. Tradičné historické skvosty miest, pamiatok alebo lokalít ako Pražský hrad, Hradčany, Petřín, Strahov, Orloj, Malá Strana, Staroměstské náměstí, Vyšehrad či blízkeho okolia centra sme si nenechali újsť. Program bol doplnený zážitkami, kde sme spoločne mali priestor na relax a oddych. Medzi tie najzaujímavejšie azda patrí návšteva Múzea voskových figurín Grévin, čokoládovne, Sveta hračiek, jazda v konských kočoch, plavba loďou či účasť na miestnych kultúrnych podujatiach.

Deti dostali za úlohu spočítať pražské veže, okolo ktorých pôjdeme, prípadne tie, ktoré uvidia. O meste sa hovorí ako o Stovežatej Prahe, avšak už malé deti vedia, že tvrdenia dlhé stáročia neplatí. Najnovšie publikácie uvádzajú, že Praha má niekoľko stoviek veží a vežičiek, ktoré lákajú turistov z celého sveta. Pochopiteľne, žiaci sa nedali nachytať a túto vedomosť majú. Niektorí ich chceli počítať a keď sa dostali k číslu sto a viac pochopili, že ide o frázu a je náročné všetky ich spočítať.
V meste sme využívali všetky druhy dopravy – vlaky, autobusy, električky a metro. Práve posledné spomenuté učarovalo deťom najviac. Prestupy, dlhé eskalátory, moderné vozy, frekvencia spojov a rýchlosť liniek sa im najviac páčili.

Počas blížiacich sa posledných hodín výletu sme všetci akosi zosmutneli. Krásne chvíle, veľa smiechu, radosti, spoločných chvíľ… Mesto si získalo našu pozornosť a vzbudilo v nás taký silný záujem a zážitok, že sa nám s ním veľmi ťažko lúčilo a ešte ťažšie odchádzalo. Chceli sme tam zostať oveľa dlhšie ako len tri dni. Lenže… povinnosti volajú. Posledné kroky nás viedli k Hlavnému nádraží, kde nás už čakal vlak do Bratislavy, odkiaľ sme sa dostali domov, do Piešťan.

Je nedeľa štvrtého júna a my o piatej ráno stojíme na stanici tešiaci sa na pripravený program… Asi tak by sme mohli opísať začiatok nášho koncoročného výletu. Žiaci deviateho ročníka Cirkevnej spojenej školy pod vedením triedneho učiteľa Mgr. Lukáša Mencla a jeho kolegyne Mgr. Bibiany Zaťkovej odcestovali do českej metropole, kde strávili najkrajšie tri dni v termíne 04.06.2017 až 06.06.2017. Do Prahy pricestovali krátko po desiatej hodine ráno EC vlakom Slovenská strela, expresného a konfortného spojenia, ktorý v minulom roku oslávil svoje osemdesiate výročie. Práve toľko rokov už funguje vlakové spojenie na železničnej trati Bratislava – Praha.

Praha, hlavné mesto našich českých susedov, leží na povodí Vltavy a je domovom pre viac ako jeden a štvrť milióna ľudí, čo predstavuje viac ako desať percent celkovej populácie obyvateľov Českej republiky. Mnohé mestské časti (Staré Město, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město, Josefov a Vyšehrad) tvoria pamiatkovú rezerváciu svetového dedičstva UNESCO už od roku 1971 a preto vidieť najkrajšie časti tohto mesta sa priam žiadalo. Túto príležitosť sme si nenechali újsť.

Program bol veľmi bohatý a počas slnečných dní sme spoločne prešli vyše päťdesiat kilometrov. Veľa? Málo? Nech je akokoľvek, verte, že ešte dnes nás z výletu bolia nohy. Tradičné historické skvosty miest, pamiatok alebo lokalít ako Pražský hrad, Hradčany, Petřín, Strahov, Orloj, Malá Strana, Staroměstské náměstí, Vyšehrad či blízkeho okolia centra sme si nenechali újsť. Program bol doplnený zážitkami, kde sme spoločne mali priestor na relax a oddych. Medzi tie najzaujímavejšie azda patrí návšteva Múzea voskových figurín Grévin, čokoládovne, Sveta hračiek, jazda v konských kočoch, plavba loďou či účasť na miestnych kultúrnych podujatiach.

Deti dostali za úlohu spočítať pražské veže, okolo ktorých pôjdeme, prípadne tie, ktoré uvidia. O meste sa hovorí ako o Stovežatej Prahe, avšak už malé deti vedia, že tvrdenia dlhé stáročia neplatí. Najnovšie publikácie uvádzajú, že Praha má niekoľko stoviek veží a vežičiek, ktoré lákajú turistov z celého sveta. Pochopiteľne, žiaci sa nedali nachytať a túto vedomosť majú. Niektorí ich chceli počítať a keď sa dostali k číslu sto a viac pochopili, že ide o frázu a je náročné všetky ich spočítať.

V meste sme využívali všetky druhy dopravy – vlaky, autobusy, električky a metro. Práve posledné spomenuté učarovalo deťom najviac. Prestupy, dlhé eskalátory, moderné vozy, frekvencia spojov a rýchlosť liniek sa im najviac páčili.

Počas blížiacich sa posledných hodín výletu sme všetci akosi zosmutneli. Krásne chvíle, veľa smiechu, radosti, spoločných chvíľ… Mesto si získalo našu pozornosť a vzbudilo v nás taký silný záujem a zážitok, že sa nám s ním veľmi ťažko lúčilo a ešte ťažšie odchádzalo. Chceli sme tam zostať oveľa dlhšie ako len tri dni. Lenže… povinnosti volajú. Posledné kroky nás viedli k Hlavnému nádraží, kde nás už čakal vlak do Bratislavy, odkiaľ sme sa dostali domov, do Piešťan.

Text a foto: Lukáš Mencl

  • Juraj Blaho

    Stará dobrá základná škola a výlety organizované najlepšími učiteľmi akých poznám. Dúfam, že takéto spomienky budú mať aj ostatné generácie detí.
    Ps. Obdivujem učiteľov, že sa podujali na takú náročnú úlohu.

X