29.12.2014 # 20:45 # 20:45

Blog Kornela Duffeka: Zadusíme ušľachtilú aktivitu mladých? (Odpoveď na blog N. Mikolášikovej)

www.wai.sk/uvod
Inzercia

Naďa Mikolášiková vie, čo sa patrí. Najprv pochválila mladých nadšencov, ktorí vytvorili občiansku „organizáciu“ – rozumej združenie – ProWinter. Toto občianske združenie si vytýčilo za svoj cieľ – konečne! – postaviť v Piešťanoch sochu Ľudovíta Wintera. Po vymenovaní všeobecne známych zásluh tohto budovateľa moderných Piešťanských kúpeľov pristúpila k zverejneniu svojich vážnych výhrad k pripravovanej soche.

Prvá „trestuhodná“ výhrada je, že na skici sochy je Winter zobrazený ako rezignovaný a zlomený. Rezignovaný a zlomený človek iste nesedí tak vzpriamene a nerozhliada sa po okolí. Musíme si však uvedomiť, že ak aj ide o  dobre zachovalého človeka, predsa už má medzi osemdesiatkou a deväťdesiatkou. Tak si ho pamätám z čias, keď sme ho navštevovali s mojím otcom.

To, že socha má byť umiestnená na Kolonádovom moste, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, by tiež nemal byť problém. Navyše, keď sa k nemu viaže príbeh, že Ľudovít Winter sa mohol prechádzať za totality iba do polovice Kolonádového mosta, ďalej mal zákaz.

Naďu Mikolášikovú ruší aj to, že budovateľ kúpeľov bude sedieť iba na lavičke a nie na vysokom piedestáli. Čo, keď si k nemu prisadnú pripití mládenci alebo sa pri ňom budú fotografovať? No nestane sa nič!

Veľmi by som odporúčal oponentke, aby sa rozhliadla aj za chotár mesta, v ktorom býva. Jej estetické ideály, pokiaľ ide o sochárstvo, sú už dosť anachronické – dnes sa pamätníky na verejných priestranstvách celkom približujú k ľuďom, priamo ich volajú k sebe.

V poľskom meste Lodž by napríklad mohla uvidieť na jednej ulici až tri podobne civilne koncipované sochy: Juliana Tuwima, básnika a prekladateľa, Stefana Jaracza, divadelného a filmového herca, po ktorom je v Lodži pomenované divadlo, a rodáka  Artura Rubinsteina, klavírneho virtuóza a skladateľa. Tých sôch je na pešej zóne ešte viac. Nik sa nepohorší, keď si k Rubinsteinovi prisadne niekto ku klavíru a dá sa na pamiatku odfotografovať. Kvôli tomu ešte slávny klavirista nebude považovaný za šaša.

Ďalšou, zdá sa zásadnou, výhradou Nade Mikolášikovej je, že výber sochárov nebol z regiónu Piešťan, ktorí by boli „zžití s atmosférou kúpeľného mesta“. Tu by som chcel dať do pozornosti, že ani autor najznámejšej sochy Piešťan – Barlolámača, Robert Kühmayer, nepochádzal z regiónu Piešťan, ale z Bratislavy. Ešte horšie je to, že v Piešťanoch síce momentálne máme kvalitných dizajnérov, ale o kvalitnom sochárovi neviem.

Je tomu vari 10 rokov, čo mesto vypísalo súťaž o sochársku výzdobu pešej zóny. Jeden piešťanský dizajnér sa tam prezentoval práve sochou Ľudovíta Wintera. Predseda poroty, náš popredný sochár profesor Jozef Jankovič, vtedy rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, sa na ňu pozrel a odmietavým gestom dal najavo svoje stanovisko.

V Piešťanoch sa hovorí už 25 rokov o potrebe postaviť pamätník Ľudovítovi Winterovi. Doteraz sa v tejto záležitosti neurobilo celkom nič. Teraz bol oslovený vynikajúci sochár Mgr. Art. Roman Hrčka, ArtD, ktorý po zvážení doterajšej dobrej spolupráce s mestom poverenie prijal a poslal konkrétnu ponuku na zhotovenie sochy. Verím, že Piešťanci sa nedajú zmiasť bludičkami a podporia ušľachtilý cieľ, ktorý si vytýčili mladí nadšenci z občianskeho združenia ProWinter.

Keď sa všetci spojíme, pribudne v našom meste socha v nekonvenčnom ponímaní, na ktorú sme tak dlho čakali.

Artur Rubinstein pri klavíri - pešia zóna v Lodži

Artur Rubinstein pri klavíri – pešia zóna v Lodži

Julian Tuwim na lavičke - pešia zóna v Lodži

Julian Tuwim na lavičke – pešia zóna v Lodži

Stefan Jaracz v divadelnej foteli  - pešia zóna v Lodži

Stefan Jaracz v divadelnej foteli – pešia zóna v Lodži

Autor: Kornel Duffek Foto: ProWinter (1), Wikipedia. org (3)

Inzercia
X