Blog Jána Derďáka: Úvaha k desiatemu novembru

Znovu, po štyroch rokoch nastáva špecificko-zábavná jeseň. Teda, ako pre koho. Budeme si vyberať z ponuky tých, ktorí chcú a možno budú šoférovať Piešťany nasledujúce štyri roky. Bude to dobré, alebo nám ostane iba spomínať na choré výkriky kandidátov typu „naštartujem, rozbehnem, pozdvihnem, zmením, zlepším, vyriešim, mám rád toto mesto … heslá spasiteľov, ktorí sľubujú čokoľvek, len nech sa to zapáči. Ak ma zvolíte, bude ešte lepšie. Mne! Je pravda aj to, že podobnými „výkrikmi“ sa to v celom štáte len tak hemží. Každé štyri roky. Aj častejšie. A stále sme na chvoste.

Na začiatok je nutné poznamenať, že pri rozhovore z najmenej päťdesiatymi náhodnými občanmi mesta iba štyridsať sa vyjadrilo, že zo súčasnej situácie v mesta sú otrávení a sklamaní. Zároveň  iba zlomok pokladá doterajšie volebné obdobie za pozitívne. Zároveň musím priznať, že to nie je jednoznačný stav. A problém tiež nie je iba jediný. Veriť, alebo neveriť občanom?

Na strane druhej – veriť, alebo neveriť pekným sľubom?

Ale poďme na to, čo chcelo mesto a čo chce a ako to bolo a možno bude.

– Prvý problém. Vedenie úradu. Je veľký rozdiel či akýkoľvek „úrad“ dostane do ruky skúsený manažér s predstavou ako to robiť, alebo neskúsený, ale vrcholne ambiciózny amatér, alebo iba človek vedený svojou predstavou „niečo urobiť“. Potom to môže aj tak vyzerať. Zmení sa to?

– Druhý problém. Aféra s výpoveďami „nepohodlných“ ľudí bola vyvolaná doslova úplne neodborným krokom, ktorý mohol urobiť iba diletant. Doplatia na to iba občania.

– Rozvojové programy. Žiadne. Výstavba aquaparku ako jediná spľasla a zase sa nejakým spôsobom nafukuje. Znovu bude. To ostatné, tie ostatné činnosti – to je úplne bežná činnosť. Každej obce a mesta. Zmení sa to?

– Štvrtý problém. Realizácia atraktívnych projektov (cyklotrasy), rozvoj turistiky… nulové – iba veľké reči. A na naštartovanie boli, aj chýbali všetky predpoklady. Zhrniem: nárast počtu turistov o podobné percento malo každé mesto na Slovensku vzhľadom k čiastočne zmenenej situácii v Európe, aj vo svete. Tie mestá, ktoré tomu „rozumeli“ viac a chceli urobiť viac – tie získali podstatne, podstatne viac. Zmení sa to?

– Letisko – spolu s VÚC a aj jeho predsedom sa akékoľvek snahy zamerali aj zameriavajú iba na vyčkávanie – a modlenie sa, kedy príde už nejaký investor. To, čo robiť a čo urobiť, aby letisko malo koho „voziť“ ani „ň“. Pritom bolo treba:
mať otvorené oči a vedieť, poučiť sa, ako to robili druhí, vedieť čo treba robiť, byť schopný sa niečo naučiť od tých lepších, vedieť ako to rozbehnúť a mať pritom aj trošku „podnikateľského“ šťastia.

– Ďalší problém: Výber zástupcov mesta do „mestských“ firiem. Občania volia poslancov hlavne na to, aby veľmi jednoducho povedané dozerali na fungovanie mesta. Namiesto toho poslanci chcú riešiť skoro všetko,  každý po svojom a odrazu sú všetci odborníkmi na riadenie v každej spoluúčasti do ktorej sa dostanú pri rozdeľovaniu kresiel. Aféra s Bytovým podnikom a problém s Tepelným hospodárstvom tiež patrí do tejto oblasti.

– Presadzovanie záujmov PN v spoločnostiach s majetkovou účasťou mesta v rámci kraja. Viď napríklad Tavos. Výsledok, skutočnosť hovorí za všetko. Rovnako ako spolupráca s VUC. Namiesto toho je výsledok skôr opačnosmiešny. Zmení sa to?

– Šport v PN – podpora mesta. Jedna z veľmi dôležitých sfér a trvale bez výsledku. Deti, aj keď majú školy a školy majú športoviská, nemajú dosť často ako športovať, pretože sú tu dospelí, ktorí dokážu deti „preplatiť“. Mesto sa utešuje, že si školy trochu aj zarobia a mesto aj ušetrí. Dá sa aj tak. Aj VÚCka má takmer identický trend. Výsledok? Výsledok podobnej politiky v celom štáte? Hádam najhorší stav športovania mládeže a nielen mládeže v celej EU. Že to netrápi dospelých? O pár rokov bude. Určite! A mesto nech sa stará o športovanie dospelých.

– Zlý systém pretavenia akýchkoľvek výsledkov volieb. Primátora aj poslancov. Je to typické pre Slovensko? Aj hej. Primátor by mal vedieť, čo chce za štyri roky urobiť pre mesto a to aj robiť. V žiadnom prípade by nemal tápať, ako sa to už roky bežne stáva. Je pravda, že nielen u nás. V celom štáte. Čiže dá sa aj zhrnúť: pokiaľ voliči nebudú rozmýšľať a pokiaľ „zvolení“ nebudú aj niesť zodpovednosť – takmer nič sa nezmení. A budeme iba dudrať a utešovať sa „múdrymi“ bilbordami.

Text: Ján Derďák