Záhady okolo pokladu z Krakovian nie sú dodnes vysvetlené

Odborníci poznajú len časť vzácností, ktoré obsahovali tri hroby z doby rímskej, objavené v prvej polovici minulého storočia. Množstvo nálezov nenávratne zmizlo. Do Balneologického múzea sa však jeden nedávno vrátil.

Je ním približne 1 800 rokov starý prsteň vyrobený na území barbarika. Po jeho získaní do zbierok Balneologického múzea ho detailne preskúmali odborníci z Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. „Prekvapujúco je z 23 karátového zlata, ale zaujímali nás aj jeho ozdoby. Centrálny kameň je granát, jeho proveniencia nie je určite stredoeurópska,“ vysvetľuje Ľudmila Illášová, ktorá prsteň skúmala pomocou fluorescenčného spektroskopu.

„Druhou zvláštnosťou sú sklíčka vybrúsené do tvarov diamantov,“ dodáva. Výroba skla bola v tejto dobe veľmi náročná, tento materiál bol preto drahý.

Prsteň, ktorého majiteľkou bola v dobe rímskej bohatá mladá žena, našli v obci Krakovany-Stráže v roku 1933 počas ťažby hliny. Nachádzal sa v hrobe I, ktorý odborníkom vydal najviac archeologických pokladov. Zlatý prsteň na celé desaťročia zmizol, až kým sa Balneologickému múzeu neprihlásili potomkovia jeho nálezcu. Teraz je aj vďaka finančnej podpore ministerstva kultúry prístupný verejnosti.

Podobné štastie však nemali mnohé, možno ešte vzácnejšie predmety z ďalších dvoch hrobov v tejto obci. „Svetovým unikátom je strieborná misa z hrobu II, ktorá bola vyrobená priamo v Ríme a má neoceniteľnú hodnotu. Nálezcovia jej odlomili uchá a jedno z nich sa nachádza v súkromnej zbierke v Spojených štátoch amerických. Osud druhého nie je známy,“ hovorí riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa.

Nie je isté, či nálezy objavené v tomto hrobe v roku 1939 ešte existujú. Môžu ich vlastniť potomkovia majstrov a robotníkov, ktorí ich našli, ale mohli byť aj roztavené. Nálezisko totiž odhalili 20. marca, teda krátko po vzniku Slovenského štátu. Vtedajšia politická situácia nebola záchrane archeologických nálezov naklonená.

Ešte záhadnejší je preto hrob III odhalený o rok neskôr nemeckým archeológom Lotharom Zotzom. Práve on v tomto období odviezol z nášho územia Moraviansku venušu a nie je preto isté, či podobne nenaložil aj s ďalšími nálezmi.

Venušu sa podarilo v roku 1967 na Slovensko vrátiť, okolo pokladov z troch hrobov je však veľa záhad a nejasností.

Najnovšie poznatky odborníkov sú publikované v knihe Bohaté hroby z doby rímskej z Krakovian-Stráží, ktorú vydalo Balneologické múzeum. Slávnostne ju predstavili dnes v Kursalone spolu s zlatým prsteňom, ktorý po desaťročiach môže obdivovať aj verejnosť.

Text: Martin Palkovič Foto: Balneologické múzeum, Martin Palkovič