11.01.2018 # 15:28

Vrbové začína opravovať synagógu, budú potrebné milióny

Práce na obnovu jednej z najvzácnejších židovských stavieb na Slovensku sa už začali. Mesto získalo prvé peniaze z Ministerstva kultúry SR a aj samo prispelo na statické zabezpečenie celého objektu. Ako hovorí primátorka Ema Maggiová: „Zatiaľ je to len kvapka v mori.“

Chcú z nej spraviť kultúrne centrum

Vrbové bolo minulý rok úspešné so žiadosťou o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu na obnovu tamojšej synagógy. Prostredníctvom podaného projektu dostala radnica 3 500 eur a sama sa podieľala sumou 1 198 eur.

Za tieto peniaze vznikol statický posudok, ktorý určuje rozsah nevyhnutných zabezpečovacích prác. Niektoré z nich sú už dokončené. „Išlo o vydrevenie spodného ramena schodiska, doplnenie chýbajúceho stĺpika, vyklinovanie trhlín v klenbových oblúkoch nad oknami dubovými klinmi,“ vysvetľuje primátorka Ema Maggiová.

Prebehla tiež sanácia klenby vo vstupnej chodbe aj oprava prepadnutého stropu nad južnou časťou empory, kadiaľ predtým zatekalo. Okrem toho odborníci určili polohu meracích bodov na sledovanie posunu muriva.

„V roku 2017 opäť mesto požiadalo o novú dotáciu, takže netrpezlivo čakáme. Bude sa pokračovať v prácach, ktoré začali. Neskôr chceme požiadať o Nórske fondy, ktoré by pomohli rýchlejšie sanovať túto synagógu,“ dodáva primátorka.

Z pamiatky chcú mať kultúrny priestor vhodný na výstavy i koncerty. Je tam totiž vynikajúca akustika. Vzácnosťou sú aj zachované fresky, v ktorých dominuje modrá a zlatá farba. V takomto rozsahu a kvalite ide o slovenský unikát.

Socializmus paradoxne pomohol

„Synagóga slúžila svojmu účelu od roku 1883, teda od času, kedy židovská komunita vo Vrbovom dosiahla najväčšieho rozkvetu. Postavili ju dvaja známi bratislavskí architekti Grätzel a Kittler,“ vysvetľuje miestny historik Ľubomír Bosák. Stavba je podľa neho vzácna najmä vďaka svojmu maurskému slohu.

Miestni Židia v nej vykonávali svoje náboženské obrady až do 2. svetovej vojny, kedy boli deportovaní do koncentračných táborov alebo nútení ujsť.

V roku 1947 objekt kúpil podnikateľ Dezider Hačko so zámerom zbúrať ho, ale do zmeny režimu vo februári 1948 to nestihol. V budove bola potom sýpka aj sklad Trikoty.

„Socializmus paradoxne synagógu zachránil dvakrát. Prvý raz, keď bol podnikateľ Hačko znárodnený a druhý raz na konci obdobia socializmu, keď sa mesto ujalo tejto pamiatky a urobilo prvé kroky na jej záchranu. Potom však prišli reštitúcie a projekt bol zastavený,“ pokračuje Ľubomír Bosák.

Samospráve sa až v roku 2016 podarilo dohodnúť so súkromnými vlastníkmi a odkúpiť ich podiel. Iba na základe toho môže žiadať o dotácie, na záchranu pamiatky. Potrebné budú milióny eur. O doteraz získaných finančných prostriedkoch preto primátorka Ema Magiová hovorí ako o „kvapke v mori“ a dodáva: „Ale ďakujeme aj za to.“

Text a foto: Martin Palkovič

X