Stĺpček Petra Remiša: Dukát a mikimauz

Stalo sa to ešte v minulom storočí vo vojenskom útvare 3866. Raz ráno si ma predvolal veliteľ roty a postavil ma pred hotovú vec: ideš na holičský kurz. Dnes prídu bažanti a na nich sa to naučíš.

Kurz bol dosť jednoduchý, až primitívny. Strčili mi do ruky holičskú mašinku, naučili ma funkciu on/off a išlo sa na vec. Nožnice sa nepripúšťali. Do obeda som sa stal profíkom a stihol som ostrihať asi 50 tekvíc.

Bažantom som nedal priveľa možností. Mohli si vybrať len dva strihy: tri milimetre, alebo dohola.

Vďaka tomuto kurzu som sa stal po návrate do civilu hviezdou našej famílie. Získal som funkciu rodinného kaderníka. Môj otec a strýkovia k bežnému holičovi už ani nepáchli.

Ako uvádza Wikipedia, pri plešatosti rozoznávame dve základné morfologické typy: dukát a mikimauz. Dukát začína na temene, zatiaľ čo mikimauz, respektíve „kúty“, začínajú nad líniou čela.

Všetci moji rodinní abonenti mali sklon k plešine miešaného typu. Mojou úlohou bolo zamaskovať tento hendikep nejakou formou prehadzovačky. Bola to náročná, často nadľudská úloha. Vyžadovala veľa zručnosti a fantázie.

Zhostil som sa toho však bravúrne. Vďaka môjmu holičskému umeniu sa napríklad strýkovi Fedorovi podarilo poblázniť jednu mladú brigádničku z Ilavy a doviesť ju k oltáru.

Dievčatko až o päť rokov zistilo, že jej „hustovlasý fešák“ je vlastne plešatý päťdesiatnik. Ale to si mohla už akurát tak pískať.

Peter Remiš