Obce vysádzajú mestské lúky, uvažujú nad tým aj v Piešťanoch

Mestá a obce na Slovensku aj v rôznych európskych mestách pristúpili k výsadbe lúčnych pásov a k starostlivosti o zeleň spôsobom blízkym prírode. V praxi to znamená, že sa menej kosí a namiesto trávnikov pribúdajú lúčne kvety. Dôvodom takéhoto prístupu je enormný úbytok hmyzu.

České mesto Ostrava zaviedlo v jednej zo svojich mestských častí kosenie len dvakrát ročne. Iné mestá pristupujú iba k vysokej kosbe – maximálne na výšku 10 centimetrov. Na Slovensku sa týmto trendom inšpirovali napríklad Levice. Tento rok začali so zakladaním biodiverzívnych lúk.

„Dôvodom zmeny klasického prístupu k údržbe verejnej zelene je uvedomenie si následkov straty biodiverzity, teda druhovej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov,“ informuje mesto Levice na svojej webovej stránke.

Rozhodnutie radnice podporila miestna komisia pre životné prostredie. Lúky budú v Leviciach vytvorené v dvanástich lokalitách. Cieľom je opäť priviesť do miest včely, motýle a ďalší hmyz, ktorý sa v posledných rokoch vytratil.

Pre mesto Piešťany to nie je nová téma, zatiaľ však zostáva len v rovine diskusií a v písanej forme.

S lúčnymi pásmi radnica ráta, zatiaľ ich nevysádza

Výsadbu lúčnych trávnikov v mestskom parku odporúčal už návrh na jeho rekonštrukciu pred štyrmi rokmi. K tomuto kroku ale radnica nepristúpila.

Služby mesta Piešťany (SMP), ktoré sa starajú o zeleň v meste, na tému lúk v parku diskutovali, zatiaľ bez konkrétneho výsledku.

„Uvidíme v budúcnosti. Treba zvážiť skutočnosť, že ako správca zelene nemáme na údržbu takýchto trávnikov techniku. Vysoké trávy sú potenciálny alergén. Zdržujú sa v nich kliešte, včely a osy a takéto plochy v blízkosti detských ihrísk sú tiež otázne,” hovorí riaditeľka SMP Hana Dupkaničová.

Kvitnúce lúky tak zatiaľ v Piešťanoch neuvidíme. SMP pristúpilo aspoň k výsadbe záhonov formou priamych výsevov letničiek, trvaliek i lúčnych kvetov.

„V tomto roku to bolo tretie vegetačné obdobie. Žiaľ, počasie spôsobilo, že žiadny priamy výsev sa neujal,“ dodáva. Pre aprílové sucho tak vyschli záhony pri Kruhovke, na Staničnej ulici či pri Kolonáde. Nepomohli ani májové dažde.

O miestach na výsadbu lúk by mali rozhodnúť odborníci

Podľa záhradnej architektky Evy Wernerovej treba zvážiť najmä priestor, v ktorom by sa takéto lúky vysádzali. „Nemôžu sa použiť všade, ale len na odborne vybrané miesta, kde budú celoročne krásne a prinesú úžitok aj pre hmyz či vtáctvo,“ dodáva.

Lúky v meste nemôžu nahradiť klasické trávniky, kde sa hrajú deti alebo opaľujú ľudia. Na týchto miestach by mesto malo ponechať trávniky, a to z jednoduchého dôvodu – lúky by zostali pošliapané a nedali by sa pokosiť.

Včely zmizli, ubudol aj iný hmyz

V posledných rokoch je v meste hmyzu, mušiek či včiel, menej. Čelné sklá áut sú čisté a na bicykli jazdíme bez oháňania sa pred rojmi mušiek. Vedci upozorňujú, že to nie je dobré. Nedávno vyšla odborná štúdia, ktorá varuje pred úbytkom hmyzu. Ten ohrozuje aj potravinový reťazec.

Zeleň v meste má najmä estetickú úlohu

Piešťany ako kúpeľné mesto si zakladajú predovšetkým na estetickej stránke zelene. Jej úloha je najmä rekreačná. „V návštevníkoch a obyvateľoch má vzbudzovať príjemné a krásne pocity,“ uvádza Eva Wernerová.  Zeleň však má aj ekologickú, sociálnu a ekonomickú funkciu.

„Ekologická funkcia zahŕňa oblasť klimatickú, hydrologickú, prírodoochrannú a pôdoochrannú. Čo sa týka ekonomickej oblasti, môžeme sa baviť napríklad o zvýšení atraktivity miesta na bývanie,” vysvetľuje riaditeľka Dupkaničová.

Pri výsadbe nových drevín postupujú pracovníci SMP podľa odporúčaní a rozhodnutí odborníkov.

Dreviny sa sadia spôsobom „kus za kus“; to znamená, že ak strom vyschne alebo odumrie, namiesto
neho sa vysadí nová drevina. Vo väčšine prípadov zamestnanci vysádzajú ten istý druh drevín.

„Výsadbu kvetín do letničkových, dvojročkových, trvalkových a zmiešaných záhonov realizujeme na
základe projektu – výsadbového plánu,” dopĺňa Hana Dupkaničová. V minulosti takéto projekty pripravovala Eva Wernerová a Soňa Švecová.

Primátor je myšlienke naklonený

Primátor mesta Peter Jančovič je myšlienke lúčnych plôch naklonený, podporuje ju, jej realizácia v blízkej budúcnosti je však otázna.

Pred unáhlenou výsadbou lúčnych pásov varuje Eva Wernerová. V prvých rokoch po výsadbe sú totiž tieto miesta nie veľmi estetické a ľudia ich kritizujú. Náročnejšie sú aj na údržbu, je potrebné vytrhávať burinu.

„Pred zimou je dosť zložité kosiť ich v mokrom stave. Je preto dôležité zvážiť, na akých miesta sa
vysadia,“ vysvetľuje.

Hana Dupkaničová pripomína: „Maximálnu starostlivosť o flóru a faunu je dôležité smerovať do krajiny – treba budovať medze, vetrolamy a aleje pri cestách.

Mestské prostredie je špecifické, tvorené a udržiavané odborníkmi. Módnu vlnu budovania lúčnych trávnikov v mestách treba nechať na nich.”

Mesto ako permakultúrne prostredie?

Najmä mladí ľudia sa zaoberajú myšlienkou vybudovať v meste permakultúrne záhrady. Pred niekoľkými rokmi sa o to v Piešťanoch pokúšali nadšenci, zatiaľ neúspešne. Permakultúra je pre mnohých neprijateľná, pretože jej podstata spočíva v porušení dlhodobo zaužívaných tradícií
v záhradníctve.

Odmieta klasické trávniky, práve naopak, niektoré plochy necháva bez starostlivosti. Všetko sa deje v súlade s prírodou.

Na fungovanie využíva princípy a poznatky o symbióze živočíchov, rastlín, baktérií a plesní.

„Som presvedčená, že permakultúra nikdy nenahradí klasické múdre záhradnícke postupy v starostlivosti o mestskú zeleň, ktoré sú overené stáročiami,“ konštatuje Eva Wernerová.

Miesto na vytvorenie biotopov pre rôzne druhy hmyzu však vidí najmä na okrajoch parkov či v oblasti prechodu mesta do krajiny.

„Máme tu množstvo rôznych biotopov s bohatou flórou a faunou. Priamo v intraviláne mesta máme niekoľko biokoridorov a biocentier, ktoré sú súčasťou územného systému ekologickej stability.

Je dôležité vedieť si tieto miesta udržať a nezničiť ich prirodzený charakter,” dodáva Hana Dupkaničová.

Koniec hmyzu v meste?

Vedci varujú pred nadmerným úbytkom hmyzu. Včely aj motýle sú najvýznamnejšími opeľovačmi, z miest sa však postupne vytratili. V Európe je 40 % včelstiev a 30 % motýľov v ohrození. Nedávno
obchodný reťazec Tesco ukázal, ako to bude vyzerať, keď vyhynú včely. Opeľovače sú totiž signálom zdravých ekosystémov.

Text: Rasťo Piovarči Foto: Viktor Vrábel