19.06.2015 # 10:17 # 10:17

Havrany rušia ľudí, úrady problém (ne)riešia už tri roky

Inzercia

Hlasné „krá-krá“ sa podľa niektorých obyvateľov Ulice Andreja Hlinku ozýva blízko ich okien už od štvrtej ráno. Kompetentných žiadajú o urýchlené riešenie, ale to zrejme neexistuje.

Problémom sa na svojom včerajšom mimoriadnom zasadnutí zaoberala komisia pre životné prostredie. Na jej rokovanie prišli aj dvaja rozhorčení občania, ktorí naznačili, že situáciu by mohlo vyriešiť odstránenie vysokých stromov, kde vtáky hniezdia.

Podľa skúseností z iných miest to však nefunguje. Havrany sú totiž prirodzene fixované na jednu lokalitu a usadili by sa hneď vedľa. Tiež môže prísť k rozdeleniu kolónie a problém sa ešte prehĺbi.

Proti rúbaniu vystúpili ďalší dvaja obyvatelia tohto sídliska, ktorí zvukové prejavy havranov nepovažujú za také rušivé. Stromy podľa nich vytvárajú príjemné prostredie a v lete zmierňujú teplotu vzduchu v bytoch.

havran

Mesto sa na podnet občanov zaoberá týmto problémom už asi tri roky, zatiaľ bezvýsledne. Kolónia sa za ten čas podľa obyvateľov rozrástla na desiatky kusov a tento trend pokračuje. Niektorí sa dokonca obývajú o svoje zdravie a zvažujú podanie žaloby na samosprávu.

Situáciu komplikuje fakt, že havran poľný je zákonom chránený živočíšny druh. Aj preto je na jeho rušenie potrebná výnimka ministerstva životného prostredia a tú zatiaľ mesto nezískalo.

Doteraz boli podané žiadosti o posúdenie situácie, ale štátne úrady si medzi sebou problém posúvajú. Podľa dostupných informácií sa kompetentní pracovníci Štátnej ochrany prírody SR neboli na mieste ani pozrieť, v odpovedi samospráve však uviedli, že vtáčí krik nepovažujú za problém. Nahnevaní ľudia žiadajú hlukové merania a posudok Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Trnava.

Z rokovania komisie vyplynulo, že kompetentní sa do konca júla na mieste stretnú aj s odborníkmi z oblasti ornitológie a dendrológie. Výsledkom majú byť odporúčania na riešenie problému.

Môžu nimi byť rušičky alebo nasadenie dravcov. Obyvatelia tejto lokality by tiež nemali zabúdať zatvárať kontajnery a prestať kŕmiť mačky. Havran je všežravec a k ľudským príbytkom sa sťahuje aj pre ľahkú dostupnosť potravy.


Havran poľný patrí medzi spevavce z čeľade krkavcovitých. Vyskytuje sa v celej Európe. Zimuje blízko ľudských obydlí. Podľa odhadov hniezdi na Slovensku vyše milión jedincov. Havran patrí medzi všežravce, živí sa hmyzom, dážďovkami, larvami ale aj odpadkami a v menšej miere aj ovocím a vtáčími vajcami. Dožíva sa približne 15 rokov, ale najdlhšie žijúci jedinec mal až 22 rokov. Podľa vedcov je havran inteligentnejší ako pes alebo mačka.

Zdroj: wikipedia.org


havran 1 havran 2 havran 3 havran 4 mačka prednádražie

Text a foto: Martin Palkovič

  • Odporúćam všetým dotknutým jednoduché a cenovo dostupné (od 0,30 Eur) riešenie: tzv chrániče sluchu, ktoré majú podobu zátok z pamäťovej peny. Ja som si ich kúpil ako ochranu, pred nočnym hlukom, ktorý spôsobujú hudobné produkcie, ktoré decimujú nočný kľud v meste prakticky počas celého letného obdobia, prípadne pred hlukom spoločenských podujatí, ktoré sa zvyknú konať v priľahlom pohostinskom zariadení Semafór. Prekvapuje ma, že táto problematika sa verejne nepertraktuje vôbec, aj napriek tomu že ide o hluk spôsobovaný človekom, teda taký, aký už aj Úrad verejného zdravotníctva (podĺa vyšsie zmieneného stanoviska) ako hluk reflektuje.
    Smutnou pravdou je, že volanie po opatreniach sa spája so žiadosťami o likvidáciu vysokej verejnej zelene, ktorý postup sa ukázal v iných mestách na Slovensku neúčinný, o čom majú zložky verejnej správy ako aj Ministerstva životného protredia či Štátnej ochrany prírody povedomie a vo svojich stanoviskách to uviedli. Podotýkam že, benígny vplyv verejnej zelene (v dotyčnej lokalite ul. A. Hlinku ide o jeden z najkvalitnejších súborov v meste, po stránke urbanistickej aj sadovníckej…) je mimo všetku pochybnosť všeobecne známy, a má priamy a vedecky potvrdený dopad nielen na fyzické zdravie a dĺžku života obyvateľov ale aj dopad na tlmenie sociálnych nerovností a inklúziu v daných lokalítách. Som presvedčený źe príkaz na likvidáciu, nota bene zdravých stromov by zakladal porušenie ustanovení Zákona 369/1990 Zb. O obecnom zriadení, konkrétne

    § 3, Povinnosti obce (menovite časť 3 písm g) a ako aj predpisu 138/1991 Zb. O majetku obcí tu zasa menovite § 7 časti 1 a 2. Voľnou dikciou ide o to, že obec je povinna hospodáriť s majetkom tak, aby zaistila jeho prospešný rozvoj pre obyvateľov a chránila ich ako aj životné prostredie. Nie je preto možné v konkrétnom prípade postupovať tak, že žiadost občanov (navyše vecne nesprávne zameranej) bude riešená za cenu krátenia práva práv iných obćanov (pozri uvedené predpisy), podľa môjho názoru by takýto postup zakladal nárok na súdne pokraćovanie.
    A celkom na záver by som chcel apelovať a najvyššie vedenie mesta: keďže primátor mesta pred časom razantne vystúpil na ochranu stromov v Mestskom parku, mal by sa zasadiť o ochranu vysokej zelene aj v iných častiach mesta s nemenšou intenzitou, tým viac źe predmetné stromy na ulici A. Hlinku poskytujú tunajšim obyvateľom rámcec pre každodenný život.

    Nie je na mieste vytvárať náladu, akoby sme žili pribeh filmového hororu A. Hitchcocka. Namiesto démonizácie nebohého živočíšneho druhu, a vcelku sporných tvrdení o nekompetentnosti či kabinetnom ráze stanoviska poskytnutého
    Štátnou ochranou prírody, mimochodom za zdravie ohrozujúci faktor
    nepokladá vtači spev (havrany zoologicky patria medzi spevavce) vo
    svojom písomnom vyjadrení ani hlavný hygienik SR, by bolo vhodné skôr,
    neź celá debata okolo problému nadobudne obvyklú nekontrolovateľnu a
    emocionalizovanú povahu, uplatniť riešenie, ktoré je naznačené v úvode, a ktoré je triviálne prosté.

  • Odporúčam všetkým dotknutým obyvateľom jednoduché a cenovo dostupné (od 0,30 Eur) riešenie: tzv. chrániče sluchu — malé zátky z pamäťovej peny. Ja som si ich kúpil ako ochranu pred nočným hlukom, ktorý spôsobujú hudobné produkcie, decimujúce nočný pokoj v meste prakticky počas celého letného obdobia, prípadne pred hlukom
    spoločenských podujatí, ktoré sa zvyknú konať v priľahlom pohostinskom
    zariadení Semafor. Prekvapuje ma, že táto problematika sa verejne nepertraktuje
    vôbec, aj napriek tomu že ide o hluk spôsobovaný človekom, teda taký, aký už aj
    Úrad verejného zdravotníctva (podľa ďalej zmieneného stanoviska) ako hluk
    reflektuje.
    Smutnou pravdou je, že volanie po opatreniach niektorí „spoluobčania“ spájajú so žiadosťami o likvidáciu vysokej verejnej zelene, hoci sa tento postup ukázal v iných mestách na Slovensku byť neúčinný, o čom majú zložky verejnej správy ako aj Ministerstvo životného prostredia či Štátnej ochrany prírody povedomie a vo svojich
    stanoviskách a usmerneniach to uviedli. Podotýkam, že benígny vplyv verejnej zelene (v dotyčnej lokalite ul. A. Hlinku ide o jeden z najkvalitnejších súborov v meste, po stránke urbanistickej aj sadovníckej, ako ukazuje aj posledná z ilustračných fotografii …) je mimo všetku pochybnosť všeobecne známy, a má priamy a vedecky potvrdený dopad nielen na fyzické zdravie a dĺžku života obyvateľov, aleaj dopad na tlmenie sociálnych nerovností a sociálnu inklúziu v daných lokalitách. Som presvedčený že príkaz na likvidáciu, nota bene zdravých stromov by zakladal porušenie ustanovení Zákona 369/1990 Zb. O obecnom zriadení, konkrétne § 3, Povinnosti obce (menovite časť 3 písm. g), ako aj Zákona 138/1991 Zb., O majetku obcí — tu zasa menovite § 7 častí 1 a 2. Voľnou dikciou ide o to, že obec je povinná hospodáriť s majetkom tak, aby zaistila jeho prospešný rozvoj pre obyvateľov a chránila ich, ako aj životné prostredie. Nie je preto možné v konkrétnom prípade postupovať tak, že žiadosť občanov (navyše vecne nesprávne zameranej) bude riešená porušením týchto a práv u iných občanov (pozri
    uvedené predpisy), podľa môjho názoru by takýto postup zakladal nárok na súdne
    pokračovanie.
    A celkom na záver by som chcel apelovať na najvyššie vedenie mesta: keďže
    primátor mesta pred časom razantne vystúpil na ochranu stromov v Mestskom
    parku, mal by sa zasadiť o ochranu vysokej zelene aj v iných častiach mesta s
    nemenšou intenzitou, tým viac, že predmetné stromy na ulici A. Hlinku poskytujú
    tunajším obyvateľom rámec pre každodenný život.
    Nie je na mieste vytvárať v obyvateľoch náladu, akoby sme žili príbeh známeho filmového hororu Vtáci od A. Hitchcocka. Namiesto démonizácie nebohého živočíšneho druhu, a vcelku sporných tvrdení o nekompetentnosti či kabinetnom ráze stanoviska poskytnutého Štátnou ochranou prírody, mimochodom zazdravie ohrozujúci faktor nepokladá vtáčí spev (havrany zoologicky patria medzi spevavce) vo svojom písomnom vyjadrení ani hlavný hygienik SR, by bolo vhodné skôr, ako celá debata okolo problému nadobudne obvyklú, nekontrolovateľnú a emocionalizovanú povahu, uplatniť riešenie, ktoré je naznačené v úvode, a ktoré je triviálne prosté.


  • čítajúc kmeňový text tohto článku s odstupom, uvedomujem si, ako mi na ňom
    prekáža určity nános novinárskej rutiny, ktorá má zrejme nahradiť istú
    substanciálnu prázdnotu, absenciu pisateľovho vhľadu, bez ktorého sa, márna
    sláva, „názorovo vyvážená“ žurnalistika robiť nedá. Všimnime si hoci
    titulok – expozíciu problému: Havrany rušia ľudí, úrady problém (ne)riešia už
    tri roky…

    Prvá časť súvetia je síce prostá oznamovacia veta, tak či onak, ani z textu sa
    nedozvieme, že v miere väčšej ako malej, vadí havraní spev (zoologicky sa jedná
    o druh, patriaci do radu spevavých…) 2 občanom (slovom a písmom dvom…)
    občanom, teda prinajmenšom do tej miery, že, sa dožadujú likvidácie vzrastených
    stromov, v bez- prostrednej blízkosti svojich obydlí.

    Dodajme, že tento „rýchlonápad“ preukázateľne nepovedie k želanému
    výsledku, ako to názorne ukazuje prax napr. v mestách Poprad, či Rožňava, kde
    sa už pokúšali s prítomnosťou veľkých kolónii havranov vyrovnať. Vtáky sú veľmi
    teritoriálne orientované, verné svojmu letnému hniezdisku, a iba by presídlili
    na susedný strom, v podstate bez ohľadu na jeho výšku, takže tento spôsob by
    viedol jedine k plošnému zdecimovaniu celého porastu v lokalite. Význam a vplyv
    zelene som už rozobral v inom texte, takže tu zhrniem len toľko, že by išlo o
    vymetania jedného zla (z pohľadu sťažovateľov havrany zlo predstavujú…) iným
    zlom – likvidáciou hodnotnej vzrastlej zelene, ktorá sa danom mieste
    (vnútroblok na ul. A. Hlinku) vznikala cca od 60. rokov minulého storočia!

    Titulok teda vznáša predstavu, že havrany predstavujú záťaž, podobnú povedzme
    hlodavcom, ktorého je verejná správa povinná nás – daňových poplatníkov –
    zbaviť.

    Vo vedľajšej vete je zasa podprahovo prítomná liknavosť verejnej správy (už to
    trvá tri roky, a nič…) prítomná. Na tom to mieste sa opäť žiada niečo dodať:
    so zmieňovanymi občanmi sťažovateľmi prebehlo tzv. správne konanie, niektoré
    detaily som opäť už zmienil v inom texte na túto tému, kedy si rezortne
    príslušný referát MsÚ vyžiadal stanoviská kompetentných inštitúcii, a v daných
    intenciách túto ponosu aj vybavil. Pri všetkej kritičnosti, ktorú by som azda
    mohol uplatniť na prístup verejnej správy, tentoraz musím vzniesť hlas na jej
    obranu – jej povinnosťou je rozhodovať v śirokom verejnom záujme, a predstavy o
    riešení jednotlivcov nemôžu byť dôvodom na kritiku len preto, že rozhodnutie
    nebolo pre niekoho individuálne uspokojivé. Nakoľko som sa zoznámil s agendou
    tohoto prípadu – poznám charakter ponosy, obsah odborných posudkov, a tým pádom
    aj zhrnutie zo strany príslušného referátu MsU, nenašiel som na ňom žiadne
    faktické pochybenie. Zhrnul by som to opäť tak, že azda nie na mieste zaoberať sa rovnicou 1+1
    dovtedy, kým nevýjde tri! Možno by nebolo zlé, aby Komisia MsZ pre životné prostredie viac podporovala
    úsilie zamestnancov magistrátu, zvlášť pokiaľ rozhodli vecne správne.

    Záverom dodám, že tieto skutočnosti vrhajú na daný problém trochu iné svetlo,
    ako evokuje redakčný text, jeho autor by možno mal problém spoznať v celom
    kontexte, než predstaví svoj pohľad verejnosti. Nazdávam sa, že to vyplýva z
    istej zodpovednosti médii, vyplývajúcej z istého nároku, ktorý si vo
    všeobecnosti na tvorbu spoločenského vedomia nárokujú.

X