09.01.2015 # 08:33 # 08:33

Piešťanka v Paríži: Mala som pocit ako po páde dvojičiek

www.wai.sk/uvod
Inzercia

Mária Dopjerová-Danthine je rodáčkou z Piešťan, ktorá dlhodobo žije vo Francúzsku. Autorke niekoľkých kníh naposledy vyšla zbierka esejí Paríž – moja láska, môj život. Pokrstila ju v kultúrno-spoločenskom centre Fontána. Bezprostredne po stredajšom teroristickom útoku na redakciu časopisu Charlie Hebdo nám opísala aktuálnu situáciu v hlavnom meste Francúzska.

Aká bola atmosféra v Paríži včera, deň po útoku?

Atmosféru v Paríži sledujeme cez médiá a každý na svojej každodennej osi. Mesto funguje v smútku, dnes od rána pršalo, bol vyhlásený národný smútok, na obed, keď Paríž plakal silným dažďom, všetko na minútu stíchlo. Zamestnanci všetkých podnikov, firiem, štátnych inštitúcií sa zhromaždili pred budovami, vo vstupných halách. „Je suis Charlie“ je na dáždnikoch, vo vlakoch, na svetelných tabuliach na diaľniciach, na umelých náramkoch novorodencov v nemocniciach….

Aj Eiffelovka sa večer o 8 hodine ponorila do tmy, jej svetlá zhasli.

Podľa médií sa Francúzi spojili. Zapájajú sa do protestov proti terorizmu aj moslimskí obyvatelia?

Do protestov proti terorizmu sa zapájajú všetci ľudia, ktorí cítia bolesť nad týmto úderom demokracii, slobode slova, tlače, bez ohľadu na vierovyznanie, náboženstvo, či národnosť.

Trpia a tento barbarský čin odsudzujú rovnako kresťania i moslimovia.

Ako je to s bezpečnosťou? Išli dnes ľudia do práce s obavami? Ako prijímajú zvýšené bezpečnostné opatrenia?

Francúzsko prešlo na najvyšší stupeň protiteroristickej pohotovosti. V hromadnej doprave, na staniciach, na hlavných turistických bodoch, v obchodných domoch… Všade sú rozložené vojenské sily. Vo všetkých firmách sa sprísnili vstupy, v školách zrušili na neurčitý čas exkurzie, výlety, okolie mnohých škôl bude ohradené novými bezpečnostnými bariérami, obmedzia sa miesta na parkovanie pred školami.

Ľudia sa prispôsobujú situácii pokorne, so strachom.

Dotkol sa včerajší útok bezprostredne aj vás?

Každému vidno v očiach strach a smútok. Dnes ráno v metre sme boli všetci natlačení, mala som rovnaký pocit, ako po páde dvojičiek 11. septembra, keď ľudia pri čítaní novín plakali, keď odrazu bol prítomný strach z toho, čo prinesie ďalšia minúta. Trvalo dlho kým ten strach opadol a teraz je tu opäť, na uliciach, v školách, na pracovisku, v doprave.

V škole majú rodičia zákaz vojsť do areálu školy, večerná družina, kde si robia do 18.00 úlohy bola zrušená, pretože bolo treba viac personálu na stráženie vchodových dvier. Ak má rodič dohodnuté stretnutie s učiteľom, musí sa identifikovať, aby ho vpustili do areálu školy.

Pracujem blízko pri Eiffelovke, čiže strach cítime.

V školách aj škôlkárom vysvetľovali, čo sa stalo, že Francúzsko dostalo ranu do svojho hlavného piliera – slobody.

Môžete prosím vysvetliť dôležitosť satirického magazínu Charlie Hebdo pre Francúzov? Dá sa to porovnať s niečím na Slovensku ?

Francúzi žijú kritikou, satirickým humorom, s iróniou a satirou narábajú ako s vidličkou a nožom na tanieri. Patrí to k ich mysleniu, k ich kultúre, v satire zveličujú, aby prinútili ľudí sa zamyslieť, šokovať, rozosmiať, aby sa stale konfrontovali diametrálne odlišné názory.

Charlie Hebdo nešetril žiadne náboženstvo, pred Vianocami publikoval kresbu, na ktorej bola Panna Mária s rozkročenými nohami. U nás by to pravdepodobne spôsobilo veľký rozruch, ako reagujú na podobné karikatúry Francúzi?

Karikatúru, ak vás urazí, môžte ignorovať, roztrhať, prípadne na ňu reagovať inou karikatúrou. Násilie a smrť ľudí sa nedajú riešiť hodením papiera do koša.

Predpokladáte, že sa napätá situácia postupne upokojí alebo včerajší útok na dlho poznačí vzťahy väčšinového obyvateľstva k moslimom?

Život, pokým je, tak bude plynúť ďalej, takisto aj tempo Paríža, aj Charlie Hebdo bude ďalej publikovať, karikaturisti budú kresliť, publicisti písať, ľudia čítať, smiať sa, pohoršovať sa.

Strach je opäť v očiach všetkých ľudí, lúčenie ráno pred školou s detmi má inú chuť. Napriek nenávisti a pomstychtivosti, ktorá je v nás ľuďoch verím však, že ľudia svojou citlivosťou a inteligenciou pochopia, že tu nejde o vzťahy moslimov s kresťanmi, ale o večný ľudský problém dobra a zla, nenávisti a pomstychtivosti vo všetkých ich formách. Deťom v škole dnes ešte viac zdôrazňovali, že základom demokracie je spolužitie a tým je myslené spolužitie ľudí rôznych náboženstiev a názorov, na tom istom mieste, v tej istej triede, jedálni, na jednom pracovisku.

Na otázky Martina Palkoviča odpovedala e-mailom Mária Dopjerová-Danthine Ilustr. foto: MP

pariz2
Inzercia
X