Marián Škorník: Majte viac odvahy a dôverujte si

Vyštudoval Hotelovú školu v Brezne a odbor cestovného ruchu a spoločného stravovania na Vysokej škole ekonomickej v Banskej Bystrici. Jeho hotelierske sny mali naplniť Piešťany, preto tu v roku 1993 začal pracovať ako prevádzkar v kúpeľoch. Po pár rokoch si uvedomil, že dôležitejšie, ako sa riadiť rozumom, je počúvať svoje pocity. Keďže jeho nadšenie a vieru v úspech v práci manažment nevnímal, rozhodol sa venovať inej oblasti, v ktorej ako študent vynikal. Takto sa dostal k účtovníctvu a audítorstvu. Dnes je podielnikom úspešnej firmy a pracuje na veľkých projektoch. Tvrdí, že človek môže vyniknúť v tej práci, ktorá mu robí radosť. To ho predurčuje na úspech. Dodáva, že Piešťany majú obrovský potenciál v ľuďoch, prírode a histórii. Len od nás závisí, či budeme plakať v kúte a sťažovať sa, alebo začneme stav zlepšovať.

Na začiatok otázka, na ktorú by asi každý chcel vedieť odpoveď: Ako sa môže z bežného človeka stať milionár?

Nie som milionár, ale človek, ktorý robí svoju prácu rád. Mojím motívom nie sú peniaze, ale radosť z toho, ako sa na ceste k výsledkom zlepšujem, rovnako aj zamestnanci, klienti či dodávatelia.

Teším sa, keď sú vzťahy férové, dôverujeme si a spoliehame sa na seba. Peniaze sú iba produktom týchto vzťahov. Pomocou nich vytvárame príležitosti pre ľudí mladých a ambicióznych, ale i starších a skúsených rovnako hodnotovo zmýšľajúcich ľudí. Vďaka ním vytvárame produkty, ktoré tešia verejnosť.

A prečo sa darí mne? Všetko, čo ma v živote stretne, ma posilňuje: odlišné názory či stresy mi dávajú príležitosť stať sa lepším človekom. Neustále sa vzdelávam a vyhodnocujem svoje správanie k iným.

Nikoho nesúdim a vnímam, že všetci ľudia sú si rovní, len máme odlišné vlastnosti, ktoré sa dajú usilovnou prácou rozvíjať.

Čo môže byť pri podnikaní hnacou silou? Ľudia mnohokrát váhajú pre veľké riziko a neistotu.

Mám hodnoty nastavené tak, že akékoľvek riziko a neistota mi nemôžu vziať to, čo je pre mňa najdôležitejšie. Nie sú to peniaze, netreba sa preto báť. Hnacia sila sa u mňa vyvíja vekom. Energiu získavam, keď som k ľuďom férový. Svojim kolegom dôverujem, že chcú pracovať najlepšie, ako vedia. Ak sa výsledok nedostaví, mením svoju komunikáciu. Nikdy nevyhodnocujem situáciu tak, že zlyhal ten druhý. Hľadám chybu u seba.

Rozprávame sa o motivácii. Spomínate si, čo alebo kto bol v začiatkoch tou vašou?

V začiatkoch som mal rovnakú motiváciu ako teraz, len som ju nevedel vyjadriť slovami. Kedysi som viac myslel na zákazníkov ako na tých, ktorí produkt vytvárajú. Toto sa dnes vyrovnalo.

Sieť kontaktov aj celý váš biznis nabral na piešťanské pomery mohutný charakter. Už viete, kedy prestanete?

O tom, že prestanem, neuvažujem. Zmení sa však to, čo robím. Viac sa budem venovať ľuďom, ktorí sa budú podieľať na realizácii našich spoločných vízií.

Za úspešnými podnikateľmi chodí mnoho špekulantov so žiadosťami o sponzoring. Kde je pomyselná hranica, keď si poviete, že chcete ako firma niekde naozaj vstúpiť alebo pomôcť?

Poznám mladého človeka, ktorý sa venuje verejnoprospešným aktivitám. Spýtal som sa ho, čo robí preto, aby jeho činnosť nebola zneužívaná. Povedal mi, že sa toho nebojí, pretože dôležitý je pocit, s ktorým to robí – keď dáva a nečaká nič späť. Zneužitie pomoci neuškodí tomu, kto pomáha. Nepozerám sa na ľudí, že sú špekulanti. Oblasti, kde treba pomáhať, je veľa. Ja sa chcem viac venovať mladým ľuďom; vytvárať príležitosti, aby svoj talent mohli využiť, pretože budúcnosť patrí vzdelávaniu a rozvoju potenciálu mladých ľudí. Oni nám raz môžu lepšiť život.

Nežijete pod tlakom?

Samozrejme, som dosť vyťažený. Naučil som sa, že tlak je niečo, čo si vytvára každý človek sám; ak sa k iným nespráva s úctou a férovo; ak nerobí prácu s radosťou; nastaví si vízie, ktoré nekorešpondujú s jeho možnosťami; ak dáva preto, aby dostal; ak glorifikuje ľudí, situácie a hodnoty, alebo ak sa príliš pripúta k peniazom či úspechu… Ja sa snažím od takých vecí oslobodiť.

Spolu s biznis partnerom dokončujete projekt za niekoľko miliónov eur. Nazvali ste ho Floreát Ideapark. Prečo ste sa rozhodli postaviť niečo veľkomestské v našich malých Piešťanoch?

Do Piešťan som prišiel v roku 1990 a mesto som si zamiloval. Odvtedy sa Piešťany veľmi zmenili, moja láska k nim však nie. Mnohým som sa inšpiroval od Viktora Nižňanského. Napríklad tým, že ako budú vyzerať Piešťany o 10 rokov, neovplyvní nikto iný, iba ľudia, ktorí tu žijú. Aj my veríme, že sa tu narodilo a žije veľmi veľa lokálpatriotov, ktorí rozmýšľajú rovnako a pripoja sa.

Už dnes tu vznikajú menšie veľmi atraktívne projekty, opravujú sa nehnuteľnosti a vytvára sa v nich život. Piešťany majú obrovský potenciál v ľuďoch, prírode a histórii. Len od nás závisí, či budeme plakať v kúte a sťažovať sa, alebo začneme stav zlepšovať.

Projektom Floreát Ideapark chceme vytvoriť priestor, kde by mohli podobne zmýšľajúci ľudia tráviť čas, a to či už v kanceláriach, coworkingu, alebo v multifunkčných priestoroch na prednáškach a iných podujatiach a možno tvoriť budúcnosť Piešťan.

Produkty ako coworking, množstvo vybavených zasadačiek, konferenčné sály či biznis obedy – sú to veci, ktoré miestni podnikatelia potrebujú a budú ich využívať?

Vytvárame produkty, ktoré sú moderné, ale najmä súčasné a užitočné. Ak chceme, aby v Piešťanoch vznikali úspešné projekty, mali by sme im vytvárať podmienky. O tom je Floreát Ideapark. My veríme, že ich budú využívať.

Plánujete podobné projekty ako Ideapark aj v ďalších mestách?

Teraz som nastavený na Piešťany. Ďakujem biznis partnerovi Erikovi Marekovi, ktorý býva v Bratislave a súhlasil s týmto projektom.

Máte aj nejaké nesplnené sny?

Nemám. Avšak rád by som prispel k tomu, aby ľudia pochopili, že je len v našej moci urobiť mestá opäť možno svetovými, aby mali viac odvahy a dôvery v seba. Každá diskusia by sa mala raz skončiť a musia nastať činy.

A konkrétne ciele?

Konkrétne sa ideovo pripájam k Stálej konferencii Piešťany, mesto bez stresu 2034. Autori rovnomennej knihy zrozumiteľne a veľmi inšpiratívne popisujú, čo sú Piešťany a kam by mali smerovať. Chcem k tomu prispieť.

Text a foto: Miro Béreš