Pocta dobrovoľníkom
Sobotňajší deň bol niečím výnimočný. Bol pre mňa jasným dôkazom, že dobrý človek ešte žije. Inak sa mi nedá vysvetliť, že vyše 70 dobrovoľníkov ochotne, bez nároku na akúkoľvek odmenu sa rozhodlo vzdať svojho komfortu a poskytnúť svoj voľný čas, entuziazmus, aby pripravilo rodinám s deťmi deň plný rozprávkových zážitkov.
Prechádzka rozprávkovým parkom 2019 dôstojne obhájila svoj siedmy ročník. Mnohí z dobrovoľníkov sú s nami od samého začiatku, iní sa pridávali postupne a dokonca sme zaznamenali jav, že celé rodiny sa stávajú našimi dobrovoľníkmi. Ako deti dorastajú a vidia svojich rodičov ako „dobrovoľničia“ na rôznych akciách, tak prirodzene túžia byť súčasťou podujatia aj oni. A my sa tomu veľmi tešíme. Neviem si predstaviť lepší model prevencie, ako osobný vzor vlastných rodičov. Vôbec nezáleží na tom, či svoju prvú akciu dokážu zvládnuť od začiatku až po koniec. Tak ako vôbec neriešime, keď sa nejaký dobrovoľník k nám chce pridať, ale v termíne akcie má nejaké časové alebo iné obmedzenie – snažíme sa nájsť pre neho takú úlohu, ktorá by dokázala zohľadniť tieto osobitosti.
Asi ste si všimli, že čoraz viac mladých ľudí sú súčasťou nášho tímu. Áno, máme výbornú spoluprácu so Spoločenstvom Dicover, s Gymnáziom Pierra de Couberitna, ale aj veľa mladých nás individuálne oslovuje, že by chceli aj oni vyskúšať dobrovoľníctvo. Jedno sa im nedá odoprieť – oni úplne úžasne vyzerajú v kostýmoch a dodávajú našim akciám mladícku atmosféru. :)
Veľmi si ceníme osobitnú skupinu dobrovoľníkov, ktorí majú nejaké špeciálne potreby a taktiež sa chcú zapojiť a ponúknuť svoje danosti v prospech iných. Možno nám neuveríte, ale aj takýchto dobrovoľníkov máme už dlhé roky v tíme a keby som na nich teraz nepoukázala, tak som presvedčená, že zostanú pre verejnosť utajení. A aj im vieme nájsť vhodnú formu zapojenia sa do akcie, ktorá by zohľadňovala ich individuálne potreby a obmedzenia.
V závere každej Prechádzky rozprávkovým parkom sa snažíme o spoločnú fotku, na ktorej sa nám ešte nikdy nepodarilo zachytiť skutočne všetkých dobrovoľníkov akcie. Niektorí potrebujú odísť skôr, niektorí sa neradi fotia, ďalší chcú pomáhať iba s prípravou, ale nechcú byť v maskách ….
Nepatrím medzi ľudí, ktorí sa ľahko rozcitlivejú, ale keď fotíte skupinu dobrovoľníkov, unavených, spotených ako myši, hladných a smädných, avšak plných dojmov a radosti z toho, že prispeli k tomu, aby toľkým deťom (iba pre info – 1.500 ks mapiek sa deťom rozdalo počas prvej hodiny, ďalších 500 ks počas druhej hodiny a ďalších 400 ks do konca podujatia) rozžiarili oči a vyčarovali úsmev na tvári, keď zbadali svojho obľúbeného rozprávkového hrdinu, tak to nenechá chladného nikoho.
Ešte jedno je pre mňa úplne nepochopiteľné – tím Prechádzky rozprávkovým parkom sa nijako špeciálne nestretáva počas roka, aby sa oboznámil s priebehom podujatia, s jednotlivými stanoviskami, úlohami na akcii, … . Komunikujeme s nimi tesne pred akciou, rozdajú sa kostýmy, v deň akcie sa povie o čom asi má byť stanovisko a už je to iba na dobrovoľníkoch ako sa chopia príležitosti. Keď prechádzam podujatím, tak neraz sa prichytím ako sa usmievam a bavím na animátoroch, akí neskutočne úžasní a kreatívni sú a ako im to ide s deťmi. Hneď by som sa pridala a zúčastnila sa, keby mi to povinnosti umožňovali.
Prechádzka rozprávkovým parkom by NIKDY nebola realizovateľná BEZ DOBROVOĽNÍKOV!!! Preto mi dovoľte, aby som im verejne poďakovala a vyjadrila neskutočný obdiv ich práci a obete. Ďakujeme, že ste nastavení pomôcť, že ste otvorení novým veciam a ochotní podieľať sa na prospešných aktivitách. Asi mi všetci dáte za pravdu, že ak každý prispeje svojím malým dobrom, môže z toho vzniknúť veľká vec.
Rada by som ešte podotkla, že v sobotu sme neboli v parku jediní dobrovoľníci, ktorí chceli prispieť svojím nasadením pre dobrú vec. V tom čase iná skupina dobrovoľníkov pracovala v prírodnom kine, aby si raz aj ľudia v Piešťanoch mohli užiť premietanie filmu v prírodnom prostredí. Aj týmto ľuďom patrí veľký obdiv a vďaka. Ja osobne sa veľmi teším, ako si prírodné kino užijeme spoločne ako rodina.
A ešte na záver by som rada dodala, že najradšej spolupracujem s ľuďmi, ktorí už majú zažité dobrovoľníctvo, lebo sami dobre vedia, akým úskaliam musia čeliť počas dobrovoľníctva a pri požiadaní o pomoc či spoluprácu sú obyčajne nastavení na ochotnú a ústretovú spoluprácu. Dobrovoľníctvo jednoducho dáva priestor na spoznanie nových ľudí, získanie skúseností, prežitie množstva zábavy, vytváranie nových priateľstiev a obohacuje tým, že dáva príležitosť človeku byť súčasťou podpory dobrých a správnych vecí. Tak dovoľte mi ešte raz vzdať veľkú vďaku a obdiv dobrovoľníkom!
Marcela Vrbová