Stĺpček Petra Remiša: Prípad Goldie Hawnovej

Nedávno som sa započúval do slovenského rozhlasu. Moderátor (pri tých v RTVS nikdy neviem, či ho práve nevytiahli násilím z hospicu) spomínal nejakého Búviho. Kde Búvi, tam Búvi. Myslel som si, že sa mi sníva, keď nakoniec pustil pesničku od Davida Bowieho.

Neviem, čo je to za hlúpy zlozvyk komoliť meno tomuto známemu človeku. V angličtine ani nepoznám príklad, kedy by sa dvojhláska „ow“ čítala ako „ú“. Preto ma vždy zaskočí, keď Davidovi fanúšikovia skomolia jeho priezvisko. Slávny spevák sa musí v hrobe obracať.

Ale Bowie nie je jediný, kto doplatil na našu nevzdelanosť. Sympatická Sandra Bullock sa aj šikovným angličtinárom ľahko zmení na Balok. A počul som, že aj taký Richard Gere, budhista a striebrovlasý lámač sŕdc, je z komolenia svojho priezviska taký dopletený, že už sám nevie, či sa volá Gír, Gere alebo Džere.

V zásade to je hlavný dôvod, prečo sa miesto vytŕčania pred kamerami začal v poslednej dobe schovávať v budhistických kláštoroch.

Sotva však niečo prekoná slovenskú výslovnosť mena hollywoodskej herečky Goldie Hawn, ktorá bola na vrchole slávy v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Nikoho pod Tatrami nezaujíma, že Hawn sa vyslovuje „Hón“. My v tom máme odpradávna jasno a vyslovujeme to prozaicky „Hovn“.

A tým, že u nás sa k ženskému priezvisku pridáva prípona „-ová“, z hviezdy strieborného plátna sme urobili viete čo. Ani to tu radšej nevyslovím.

Peter Remiš