10.07.2019 # 12:50

Letisko značky „Prepáčte“

Inzercia

Stála konferencia Piešťany 2034 – mesto bez stresu publikovala text, ktorý reaguje na rozhodnutie mestského zastupiteľstva škrtnúť dlh Letiska Piešťany vo výške 688-tisíc eur. Čitateľom portálu zpiešťan.sk prinášame tento text v plnom znení. Viac informácií o Stálej konferencii Piešťany 2034 nájdete na Facebooku aj na web stránke propolis.sk.

Správa o výmene pohľadávky Mesta Piešťany za v súčasnosti takmer bezcenné akcie akciovej spoločnosti Letisko Piešťany prekvapila mnoho Piešťancov, mnohých sklamala, mnohých potešila. Z viacero dôvodov. S viacero následkami.

Viete si predstaviť podnikateľa, ktorý investuje svojich vyše 600 tis. € do akcií spoločnosti, ktorá je už viac ako 5 rokov nepretržite stratová? Viete si predstaviť podnikateľa, v tomto prípade mesto, ktorý do spoločnosti investuje časť svojich celkových zdrojov napriek tomu, že nemá zdroje na oveľa staršie potreby (bazén) a ani na naliehavejšie nové povinnosti (odpratávanie snehu z chodníkov, obedy zadarmo na školách patriacich pod správu obce, nové opatrenia vyplývajúce zo sociálneho balíčka vlády, ale aj cyklotrasy,…), alebo trebárs na vyššie mzdy zamestnancov mesta?

Letisko Piešťany je akciová spoločnosť, podnikateľský subjekt. Ak sa podnikateľský subjekt sám neuživí svojou činnosťou, môže fungovať iba vtedy, ak sa jeho vlastníci, akcionári, dohodnú, že ho budú z nejakých dôvodov držať umelo nad vodou – dotovať. Ale to už nie je o podnikaní. Nestačí tvrdenie majoritného akcionára, že letisko považuje za verejnú dopravnú infraštruktúru. Najmä ak zároveň argumentuje, že to prospeje cestovnému ruchu. Inými slovami všetci obyvatelia mesta, ale aj celého kraja, sa majú skladať na jedno z najziskovejších odvetví ekonomiky – cestovný ruch. Takáto dohoda o nepodnikaní letiska (zmena štatútu, či obchodnej stratégie) však medzi akcionármi Letiska nie je. Naopak, je tu realita.

Táto akciová spoločnosť žije teda zo svojej podstaty, tým že vytvára dlhy, a to sa nedá donekonečna… V takýchto prípadoch zostáva pre budúcnosť posledná možnosť – predať svoj majetok, pozemky, budovy, stroje a zaplatiť dlhy. A ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Výnimkou je situácia, ak by niekto chcel vykúpiť jeho dlhy, napríklad zámenou za pozemky letiska… ale to by znamenalo likvidáciu, nie záchranu letiska. V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že politikom netreba veriť, tých treba kontrolovať.

Letisko dosahuje už viac ako 5 rokov stratu, ročne medzi 400 až 700 tis. €. Letisko má už viac ako 5 rokov záväzky – dlhy, ktoré oscilujú okolo 2 mil. € a z roka na rok rastú ! Letisko ma nahromadenú stratu zo svojej podnikateľskej činnosti vo výške 6,5 mil. €. Kedy sa vráti čerstvému investorovi (mestu Piešťany) jeho vklad, ak podľa zákona pred výplatou dividend najskôr musia byť zlikvidované (= účtovne vyrovnané) straty z minulosti?

Akademická štúdia (p.Kazda) ukázala, že letisko bude sebestačné, ak dosiahne okolo 100 tis. pasažierov ročne. Tohtoročný nárast o 4 tis. a hmlisté vyhliadky na budúcoročný nárast o ďalších pár tisíc…. sú ďaleko od reality spraviť z letiska prosperujúcu firmu a ďaleko od možnosti dosahovať zisk a očakávať návratnosť investície, nehovoriac o negatívnych dopadoch intenzívnej prevádzky na letisku na mesto (nik doteraz nespočítal) a nebodaj etablovanie carga. Pri tomto modeli podnikania letiska, to jednoducho nie je možné. Dokazujú to aj praktické výsledky letísk z miest ako Klagenfurt či Karlove Vary a praktický všetkých stratových slovenských malých letísk s týmto modelom využitia letiska. Dokonca, keď sa pozrieme do novej vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 uvažuje sa s kompletnou rekonštrukciou vzletových a pristávacích dráh alebo vybudovaním príslušnej infraštruktúry aj pre odbavenie leteckého nákladu na letiská v sieti TEN-T na Letisku M.R. Štefánika, Letisku Košice a Letisku Poprad(opatrenie 237.). Ako bude Letisko Piešťany chcieť konkurovať? Kto bude platiť jeho prevádzku a kapitálové investície? To sa v stratégii Letiska Piešťany nedozvieme.

Pre objektivitu je potrebné zvýrazniť, že „sekeru zaťali“ predchodcovia súčasných volených predstaviteľov už roku 2018 a nebyť chyby vo výpočte, tak by sa o premene dlhu letiskovej spoločnosti na akcie mesta Piešťany asi vôbec nediskutovalo. Napriek tomu bolo možné  požadovať pred rozhodnutím podstatne viac dôkazov o pozitívach a negatívach zámeru. Ak niekomu stačí viera v budúci úspech, mal by povedať dokedy bude veriť a čím bude garantovať ak sa zmýlil. Nepatrí sa preniesť dôsledky vlastného rozhodnutia na tých, ktorí mu zverili správu financií a majetku. Ak si nebol istý, a nepochybujeme, že je to zložitá záležitosť, mohol sa obyvateľov mesta opýtať. Samozrejme po zverejnení všetkých argumentov pre a proti. Ak by väčšia obyvateľov mesta súhlasila s neistým výsledkom rozhodnutia a prevzatím bremena vyplývajúceho z rozhodnutia, mal by aspoň jasný mandát urobiť to, čo urobil.

Jedno je isté, hodnota tejto firmy nepretržite a dosť výrazne každoročne klesá. Je priam úsmevné počúvať slová poslancov: „je to síce ekonomický nezmysel, ale verím projektu“. Bolo by zaujímavé zistiť, či by piešťanskí mestskí poslanci, ktorí hlasovali za investíciu do tejto stratovej firmy, investovali do nej aj svoje vlastné peniaze? Ak nie, tak možno tu hovoriť o zodpovednom hospodárení s našimi spoločnými peniazmi a majetkami? Ak banke na úver stačil predložený podnikateľský plán, zástupcom obyvateľov mesta by stačiť nemal. Zástupcovia mesta si mohli položiť napríklad aj otázku či má mesto zotrvať v stratovej spoločnosti, alebo či regulovať rozvoj územia inými nástrojmi, ktoré majú k dispozícii: plánovacie, daňové, poplatkové,…..a zo spoločnosti vystúpiť. Pričom hlavným kritériom by malo byť efektívne využívanie spoločných financií a majetku.

Ale to je iba ekonomický pohľad na vec. Mesto získalo vymenením dlhu ďalšie 2 % nepotrebných akcií stratovej spoločnosti. Toto zasa mnohých potešilo. Akcie majú síce nulovú ekonomickú hodnotu, za to však táto záchrana má vysokú emočnú hodnotu. Máme letisko! A to patrí k histórii nášho mesta! Čo nás po tom, že je stratové! A tak každý občan mesta prispel zo svojho vrecka asi 20 Eurami na záchranu letiska. A bude na jeho prevádzku prispievať aj v budúcnosti. Každý rok. Hoci vo forme zvýšenej ceny parkovného, zvýšenej ceny dane z jeho vlastnej nehnuteľností , strpením horšej kvality údržby zelene, nezvyšovaním kvality jedál detí v školách, nedostatku sociálnych služieb, menej podpory pre športovanie detí,….. a pod. Každý ďalší rok, či chceme či nie, budeme musieť znovu prispievať. Zázraky sa totiž nedejú. Prepáčte.

Žiaľ, takáto „záchrana“ letiska, neznamená ani pomoc Piešťanom, ako kúpeľnému mestu. Tých pár tisíc cestujúcich, ktorí tu pribudnú vďaka zotrvaniu letiska, totiž nie sú kúpeľní hostia. O náraste počtu kúpeľných hosti nie sú známe žiadne fakty, zmluvy , obchodné dohody. Argumentovať všeobecnou deklaráciou súkromného vlastníka kúpeľov, ktorému desať rokov letisko nechýbalo, by zďaleka nemalo stačiť. Naopak, mesto by malo investovať do propagácie svojej značky, nie iných, a do infraštruktúry, ktorá turizmu prakticky pomôže.

Sme presvedčení, že budúcnosť letiska Piešťany sa stane opäť témou. Najneskôr na budúci rok. A potom ďalší a ďalší dovtedy, kým si mesto, ako akcionár spoločnosti, vopred neujasní s obyvateľmi predstavu o využití severnej časti katastrálneho územia mesta, nedefinuje podmienky na ktorých bude trvať a prestane iba reagovať na podnety zvonka. Dovtedy nie je možné efektívne spravovať mesto. Vždy „utrpíme“ nejakú investíciu a potom budú trvalo bývajúci občania mesta znášať jej dopady, zatiaľ čo benefity si odnesú iní. To platí, podľa nás, aj všeobecne, nielen v prípade letiska. Zatiaľ nie sme, našťastie, v situácii ako mnohé destinácie, ktoré sa hnali za „popularitou“ s vidinou ziskov a dnes im ostali len problémy. Treba sa však poučiť na chybách iných, pričom niekedy je menej viac.

Text: Stála konferencia Piešťany 2034 – mesto bez stresu

X