Blog Nadi Mikolášikovej: Hotel Metropol
Na začiatku 20. storočia zaznamenali Piešťany veľký rozmach. Popularita kúpeľov, liečivého bahna, hmatateľné zlepšovanie zdravotného stavu mnohých pacientov. Zvýšila sa potreba hosťovských izieb. V roku 1912 vyrástli hotely Thermia, Lipa a na terajšej Rázusovej ulici hotel Metropol.
V školskom roku 1942/1943 sa z tejto budovy stalo Spolkové slovenské gymnázium.
Piešťanské deti do týchto časov dochádzali do gymnázia v Novom Meste nad Váhom. Medzi prvých absolventov, maturantov patril aj môj najstarší bratranec Milan Ábel. Bol spolužiakom v jednej triede s Martou Šafránkovou. Neskôr sa táto pani stala profesorkou na Jedenásťročnej strednej škole. Nie však v budove hotela Metropol, ale na terajšom Námestí SNP, v bývalej meštianskej škole.
Mňa učila zemepis. V deviatej triede mi bol triedny Teodor Gerhart, učil nemčinu. Zároveň bol veľkým futbalovým fanúškom. Chalani to mali lepšie, vyznali sa vo futbale, nahodili nejakú situáciu v zápase a diskutovali s ním až zazvonilo. Bol koniec pohromy, skúšanie odpadlo. Bolo počuť padajúce kamene.
Libor Gardoň, architekt, Rudolf Jezerský, lekár, sekundár u MUDr. Javora, neskôr primár ortopédie boli študenti o rok mladší – maturovali v roku 1944. Karol Rovan, matematický postrach, robil triedneho Marte Peterkovej, neskoršie JUDr., sudkyni Okresného súdu. Aj Ladislav Polák z klanu Polákových, lekárov z lekárne a v tom čase najvyššieho domu v okolí, dnes na Námestí slobody tu maturoval, ale škola sa v tom čase volala Štátne gymnázium.
Milan Škarka, zverolekár a František Antalík, zubný lekár, určitý čas primár „na zubnom“ maturovali v triede Štefana Klepanca, matikára v roku 1947.
Oľga Glossová, manželka môjho bratranca Milana Ábela, veterinára, potom „krčmára“ na Čertovej peci, funkcionára Automoto klubu, maturovala v roku 1946.
Primár na „detskom“ Ondrej Bandy Šajmovič bol v maturitnom ročníku tiež „matikárskeho postrachu“ Štefana Klepanca. Bola som druháčka na ľudovej škole.
Po 100 rokoch rozmach mesta strieda úpadok. Lipa je rujna, Metropol funguje ako škola, žije. Thermia po viacerých interierových, pomerne nevhodných úpravách tiež žije.
Inštitúcia „oblastného združenia cestovného ruchu“ Rezort Piešťany aj po viacerých opakovaných voľbách predsedu predstavenstva je, nedobytnou pevnosťou ambicióznej poslankyne.
Národ sa čuduje a žije v očakávaní kedy prázdne budovy z pravej strany Váhu budú využívané, alebo postupne spadnú a možno zmiznú.
Text: Naďa Mikolášiková Foto: Piešťany – History