Zima prišla znova a s ňou aj zimné športy ako sú napríklad zjazdové a bežecké lyžovanie, biatlon, rýchlokorčuľovanie, krasokorčuľovanie, ľadový hokej. V našich klimatických podmienkach sú možnosti zimnej športovej aktivity obmedzené v závislosti od snehových podmienok, ktorým nikto z nás nerozkáže.
Avšak krasokorčuľovanie a hokej sú nezávislé od snehových podmienok, ich sezóna trvá od septembra do apríla, niekoľko mesiacov.
Tiež je tu teda pre širokú verejnosť možnosť verejného korčuľovania, ktorému sa potešia mladší aj starší.
Epidemiologická situácia povolila otvorenie slangovo, verejka, čo veľa ľudom určite spravilo radosť, lebo je to jedna z možností, kedy môžeme niečo prospešné pre svoje zdravie a telo spraviť.
Trochu pohybu nikomu nezaškodí, ba naopak prospeje. Zlepší sa Vám kardiovaskulárny systém, svalovo šľachový aparát, posilníte si imunitu, vyplavia sa Vám endorfíny.
Čo veľa ľudí od „verejka“ odradí je cena vstupu, ktorý je pre túto sezónu 5 euro na jednu hodinu.
Je to podľa mňa príliš veľa, hlavne v porovnaní s minulými rokmi, kedy bol vstup zdarma a časovo o pol hodinu dlhšie.
Kto príde na chuť športu, či už je to hokej, beh, cyklistika, posilňovanie, futbal, korčuľovanie, tak ani výška vstupu neodradí a oželie aj tých 5 euro, je to predsa jedenkrát do týždňa a to nikoho azda nezabije.
Niečo teda spravíte pre svoje zdravie alebo tým potešíte svoje deti, ktoré vám radosť vrátia dvojnásobne.
Pohyb, šport sú akosi našou súčasťou a každý, kto to nepreženie s fyzickou aktivitou sa lepšie po výkone cíti.
V dnešnej dobe však ide hlavne v športe o výkon, bez dôrazu na harmóniu tela a mysle, čo je na našu škodu. Vznikajú tak pretrénovania, zranenia, preťaženia organizmu. Nepočúvame svoje telo, neriadime sa jeho signálmi, ideme cez svoje limity.
Unikol nám zmysel, podstata športu, ktorý sa vývojom ľudstva vytratil. V športe má ísť, hlavne o súlad fyzických a duševných síl. Už v antickom Grécku, kde sa ľudia riadili heslom, kalokagatia, (z gréčtiny – kalos kai agathos) je pojem, ktorý vyjadruje presvedčenie, že krásne a dobré, krása a cnosť patria k sebe a majú veľa spoločného. Čo nie je zároveň dobré, nemôže byť krásne a naopak.
Teda ide aj o vizuálnu stránku pohybu, krásnô, nie byť iba prvý v cieli. Chápem to tak, že každý jeden pohyb treba precítiť a byť s telom zladený, prepojený. Všetci si to všímame nejako podvedome. Pri gymnastike, krasokorčuľovaní a balete v televízii, tak i pri bežcoch, kolieskových korčuliaroch na vale okolo Sĺňavy. Je to na oko bijúce. Povieme si: „Ten beží pekne, tomu to ide.“ Nezabudnime na to, že pohyb by mal byť, čo najekonomickejší, najšetrnejší.
Energie nemáme predsa na rozdávanie a každý máme svoje limity, a preto Vám prajem v roku 2022 nájsť harmóniu tela i mysle a v prvom rade zdravie, lebo ako povedal Arthur Schopenhauer: „Zdravie nie je všetkým, ale bez zdravia je všetko ničím.“
Juraj Machovič