Blog Miloša Tamajku: Trampoty pána Vojčiniaka…
…napadlo mi pri prečítaní článku v Piešťanskom týždni z pera tohto redaktora o „utajovanom“ stretnutí primátora so seniormi. Až ho človek poľutoval, akú ťažkú a nevďačnú prácu má. Koľko prekážok musel prekonať, aby získal námet na svoj „investigatívny“ článok. „Hrdinsky“ čelil upozorneniu, že ide o pracovné stretnutie pre pozvaných účastníkov. Všetko vydržal, aby svojim čitateľom odhalil šokujúcu informáciu, že primátor Tamajka mal utajované stretnutie so seniormi…
A teraz vážne.
Prečo reagujem na článok v týždenníku, ktorý pravidelne, v každom čísle, nenechá na mestskom úrade, na jeho vedení a na mne ani nitku suchú?
Úprimne ma rozhorčilo, že pán redaktor, v úmornej snahe za každú cenu si kopnúť do Tamajku, znevážil nielen stretnutie, ale aj jeho účastníkov- seniorov, ktorí prišli v úprimnej snahe o spoluprácu a dobré vzťahy.
Ako konštatoval aj pán redaktor, na pracovné stretnutie boli pozvaní zástupcovia dvoch seniorských organizácií – Rady Seniorov a Seniorského parlamentu. Dokonca bol natoľko „úprimný“, že jednu organizáciu – Radu seniorov nazval ako „primátorovu, teda v jeho očiach moju“ a druhú – Seniorský parlament, ako organizáciu poslancov okolo zoskupenia „Spoločne pre Piešťany.“
Považujem to za nehoráznosť, pretože seniori sú predovšetkým svojprávni a slobodní ľudia, ktorým ide o presadzovanie svojich potrieb a spoluprácu v prospech všetkých. Predpokladám, že zaradenie pána redaktora, že sú akýmsi nástrojom pre kohosi, je pre nich hlboko urážlivé a určite neslušné. Rovnako, ako je neslušné usadiť sa na rokovaní bez pozvania.
Vždy som sa usiloval o dobré vzťahy a spoluprácu so seniormi. Aby bola naozaj zmysluplná, je podľa mňa dôležité, aby sme sa všetci stretávali za spoločným stolom. Bez ohľadu na to, kto s kým sympatizuje. Pozval som preto zástupcov oboch organizácií, aby sme diskutovali o prioritách na budúci rok, keďže sa pripravuje rozpočet. Navrhol som spoločné Memorandum o spolupráci a partnerstve medzi Mestom Piešťany, Radou seniorov mesta Piešťany a Seniorským parlamentom mesta Piešťany, aby sme mali základ pre spoluprácu. Na stretnutie sme pozvali aj poslancov, žiaľ, prišli len dvaja. To pán redaktor videl predsa na vlastné oči, napriek tomu si neodpustil poznámku, že prečo má Memorandum podpísať len primátor a nie aj poslanci. Mimochodom, bol by som naozaj rád, ak by takáto iniciatíva zo strany poslancov prišla. Určite na to nepotrebujú hovorcu v osobe pána Vojčiniaka.
Pracovné stretnutie so seniormi sa uskutočnilo v októbri, ktorý je mesiacom úcty k starším. Áno, prejavil som im úctu aj kvetom, aj prezentom, aj malým občerstvením.
Ešte k tomu „utajovaniu“. Išlo o prvé pracovné stretnutie s oboma organizáciami. Nechcel som, aby ich zástupcovia mali pocit, že sa usilujem o spoluprácu preto, aby som to prezentoval v médiách. Chcel som, aby sme mali otvorenú a pracovnú diskusiu.
Na mestskom úrade prebieha veľa rokovaní. Keby sme na každé pozývali novinárov, tak by sa asi sami vzbúrili. Napokon aj Piešťanský týždeň si naozaj “starostlivo“ vyberá, čo o aktivitách mestského úradu povie svojim čitateľom. No vybrať si, ako terč na zneváženie, práve pracovné stretnutie so seniormi, je už vážne za hranicou. Novinárskej objektivity, profesionality, obyčajnej ľudskej slušnosti.
Rád ale pomôžem pánovi Vojčiniakovi s jeho trampotami pri odhaľovaní „utajených“ stretnutí a iných spiknutí. Chystáme aj ďalšie pracovné rokovania, tak na každom z nich bude mať pripravené svoje miesto, aj s kávičkou. Keďže je presvedčený, že môže prísť kde chce, kedy chce a napísať, čo chce, tak je naozaj zbytočné posielať mu pozvánky.
Miloš Tamajka
Tento text vyjadruje názor autora, ktorý nesie zodpovednosť za to, aby jeho obsah nebol v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky. V blogu môžu byť uverejnené aj názory a informácie, s ktorými sa redakcia a vydavateľ portálu zpiestan.sk nestotožňuje.
Inzercia