Blog Jána Derďáka: Zvyšovanie platu

V posledných dňoch sme aj sme boli svedkami takpovediac slepého pokusu prvého viceprimátora zvýšiť šéfovi mesta plat. To by nebolo nič neobvyklé, keby. Keby to bolo vykonané tak, ako to medzi serióznymi ľuďmi je bežné. A tento moment chcem trochu rozobrať.

Pri nástupe akéhokoľvek manažéra, t.j. niekoho, ktorého úlohou bude niečo riadiť, logicky existuje niekoľko možností ako to úspešne zvládnuť, teda so cťou doprimátorovať volebné obdobie:

prvá) mať primerané odborné znalosti a vedieť čo chce. Široká téma, ale dá sa aj poznamenať, že v politike, nižšej aj vyššej je to takmer pravidlom, že do slovenskej politiky úplne stačí nie vedieť, ale myslieť si, že „to viem“. Nakoniec, presne tak to v tomto štáte aj vyzerá. Sme na konci EÚ skoro vo všetkom. Pravda, až na seba vychvaľovanie.

druhá) vedieť si vybrať dobrých spolupracovníkov, poradcov, radcov. A vedieť počúvať rady. Čo sa na prvý pohľad zdá jednoduché, ale opak je pravdou. Vedieť robiť toho „kočiša“, ktorý si vyberie kone, ktoré to „potiahnu“, ale zároveň aj „kone“, ktoré budú mať aj dosť rozumu… je väčšinou ešte náročnejšie. Byť zodpovedný iba za seba je jednoduchšie.

tretia) vedieť sa dobre modliť a dúfať v zázrak a nerobiť nič. Nič nepokaziť.

štvrtá) mať za sebou solídnu väčšinu v mestskom (obecnom) zastupiteľstve – a práve vtedy dokáže primátor „divy“. Zvýšiť si plat, ako chce, popriprávať známym kšefty aké chce, eurofondy sú „jeho“, no, proste ide správnym Smerom. Najmä v poslednej dobe!

Tak a teraz naspäť do Piešťan:

Po zhruba polovici volebného obdobia v niektorých momentoch nadobúdam dojem, že jedna z hlavných príčin doterajšieho praktického zlyhania vedenia mesta je doslova výber svojich ľudí, ktorí primátorovi podržia chrbát a dobre poradia ako sa vyhnúť blbým krokom. Buď si ich zle vybral, alebo nevybral žiadneho. Pokiaľ žiadneho má smolu. Predpokladám, že už nebude mať príležitosť. Pokiaľ zlých a navyše ešte ich aj sám obhajuje, tak to je tiež zlé. Ale ešte v diaľke bliká…

Možno sa raz dozvieme prečo tak a prečo nie inak. Podľa všetkého však pripúšťam, že ani on a hlavne ani oni si vôbec neuvedomujú „kde je pes zakopaný“. Že, keď už niečo chcem urobiť, tak musím mať aj argumenty a také, ktoré presvedčia. A to v tejto etape bolo príliš pozde, alebo ešte nenastal vhodný čas.

Keby nebol urobil nič inak, ako to bolo zabehané, tak pravdepodobne dodnes má iba zanedbateľné problémy, takmer nikto by si to možno ani nevšimol, no takýmto spôsobom ich má obrovské. Prečo sa do toho púšťal je logicky nepochopiteľné.

Vrátim sa ale, k poslednému pokusu zvýšiť primátorovi plat v mestskom zastupiteľstve. Boli sme svedkami doslova trápneho pokusu „vydolovať“, predpokladám, že jeho (hlavným) poradcom, zo zastupiteľstva viac peňazí pre primátora. Nezúčastnený občan mohol iba žasnúť nad totálne hlúpou stratégiou viceprimátora. To bol doslova ešte oveľa blbší pokus, ako naháňanie premiéra po poli tuším v Maduniciach. Brilantne blbý pokus „nádejného“ politika Kollárovej strany – no, pokiaľ sú tam všetci taký, čo môže byť, tak vlastne máme iba to, čo sme si zaslúžili v tomto štáte. Druhá vec je, že podľa výsledku, aký dosahujú naši poslanci je ich tam takých možno aj väčšina.

Ďalšou zaujímavou informáciou zo zastupiteľstva, ktorá ale sa netýka Piešťan, bolo zdôvodnenie návrhu nového platu. Porovnaním platov iných, porovnateľných primátorov a starostov. Fakt, že na Slovensku majú primátori miest – po vzore smeráckeho bašovania viac ako desaťročie doslova zlaté bane v štátnej a komunálnej správe je otrasné svedectvo predovšetkým morálnej úrovne nás občanov, voličov, nie tých politických síl, ktoré sa derú bezohľadne za vlastným prospechom. A keďže už v tejto fáze je v tom namočená väčšina – to už ťažko zvrátiť. Celá anabáza zvyšovania platov starostov (vrátane starostov mestských častí) a primátorov možno väčšiny miest je – a znovu to zdôrazním, iba výsledkom celkovej atmosféry v štáte.

Politické špičky nejdú do politiky niečo urobiť pre voličov, ale iba sa nabaliť. A zhruba polovica aktívnych voličov ich za to, že nás okrádajú – ešte miluje. A že sme hrdý národ. Smola? Osud?

Autor: Ján Derďák