Ján Horňák: Pre Zlaté stuhy si iné miesto neviem predstaviť

Pred tridsiatimi rokmi vymenil Ján Horňák pretekárske motokáry za veterány. Založil úspešnú firmu a vybudoval múzeum, kde vystavuje staré modely áut. Každoročne organizuje prehliadku Piešťanské Zlaté stuhy – Concours d’Élégance. Obľúbené podujatie sa tento rok koná 6. až 8. júna a vyvrcholí oňohostrojom nad hladinou rieky Váh.

V tomto roku všetko nasvedčovalo tomu, že Zlaté stuhy nebudú. Nakoniec vám však šťastie prialo. Aká bola cesta k tohtoročnému podujatiu?

Organizácia a financovanie sú každý rok čoraz náročnejšie. V minulom roku som verejne prisľúbil, že 27. ročník bude. Teším sa, že sme získali takmer 60 účastníkov z Nemecka, Čiech, Rakúska a Slovenska. Prídu na veľmi zaujímavých veteránoch.

V Piešťanoch budeme mať až 14 áut vyrobených do roku 1919. Tieto najstaršie vozidlá sú moja srdcová záležitosť, ale, samozrejme, teším sa aj na autá vyrobené do roku 1945 a mladšie. Za historické vozidlo sa totiž považuje každé auto, ktoré je „staré“ najmenej 35 rokov.

Dá sa z takého množstva vybrať jedna rarita, na ktorú sa rozhodne oplatí prísť pozrieť?

Na Kúpeľný ostrov prídu dve autá značky Ferrari zo začiatku deväťdesiatych rokov. Sú to luxusné modely, ktoré sa nevyrábajú sériovo, ale iba na objednávku, preto sú vzácne. Spomeniem modely Rolls-Royce, Praga Lady, Jaguar alebo kedysi populárnu Tatru 603 či legendu sovietskych automobilov Volgu 21. To bolo prvé auto, ktoré začali vyvážať do zahraničia a ľudia si ho obľúbili.

Sú všetky autá stále plne funkčné?

Áno, no nie všetci majitelia idú s nimi na toto podujatie po cestách. Najmä tie najstaršie kúsky privezú na prívesných vozíkoch. Každý veterán však musí spĺňať všetky technické požiadavky súčasnej doby. Mladšie ročníky zvládnu omnoho viac kilometrov bez akýchkoľvek problémov. Na svojich kolesách prídu do Piešťan aj späť.

Výnimočnosť áut robí v tieto dni výnimočnejšie aj samotné Piešťany.

Mnohí si toto podujatie natoľko obľúbili, že si zabezpečujú ubytovanie v hoteloch vopred. Inšpirovali sme aj Košice, ktoré robia podobné podujatie. Celá akcia je otvorená pre verejnosť, je bezplatná. Nie je to priestor, kde sa získavajú financie. Myslím si, že je to jedna z top udalostí roka v Piešťanoch.

Na Kúpeľnom ostrove vystavíme stabilné motory, ktoré sa v minulosti používali na poháňanie mašín na sekanie dreva, alebo poháňali mláťačky. Historické vozidlá si všetci návštevníci budú môcť prezrieť v parku a počas jazdy mestom.

Stretnutia majiteľov krásnych automobilov majú v Piešťanoch dlhú históriu. Kam siahajú počiatky?

Všetko sa to začalo v roku 1932, keď sa v Piešťanoch po prvý raz uskutočnilo podujatie, na ktorom sa zišli majitelia nových vozidiel. Pokračovalo to ďalej, až kým všetko neprerušila druhá svetová vojna. Piešťanské Zlaté stuhy, ako ich poznáme dnes, pri svojom vzniku nadviazali na podujatie, ktoré v 80. rokoch robili nadšenci pod vedením Vojtecha Anderleho. Avšak to boli jednodňové zrazy.

Je náročné zorganizovať takúto akciu v súčasných podmienkach?

Záleží to hlavne od šikovnosti ľudí, ktorí musia mať záujem. Mojou výhodou je, že som súkromný podnikateľ, podujatie robím pod značkou mojej firmy a využívam na to vlastné financie. Ale, samozrejme, sú potrebné aj peniaze od sponzorov. Verím, že v piešťanskom veteránskom klube bude vždy niekto, kto podporí myšlienku tejto akcie aj naďalej.

Vybudovali ste Classic Car Museum, v ktorom trvalo vystavujete niekoľko veteránov. Aký je záujem?

Myšlienka múzea aj Zlatých stúh spočíva v tom, že približujeme istú formu histórie nielen obrazom, ale aj slovom. Ľudia sa môžu týchto áut dotknúť, vyfotiť sa s nimi, prípadne sa občas aj zviezť. To sú autá, ktoré sa páčia každému. Majú charakteristickú atmosféru, ktorú dopĺňa vôňa oleja a benzínu.

Veterány sú pre nadšencov životným štýlom. Neťahá sa to občas až k snobizmu?

Stretol som sa s takýmito úvahami. Nenazval by som to tak, snobizmus dnes vládne inde. Ľudia majú oveľa väčšie majetky v pozemkoch a nehnuteľnostiach. Majitelia veteránov ich nepredvádzajú na verejnosti preto, aby sa chválili. Chcú verejnosti priblížiť, ako tieto stroje fungujú. Musia sa s nimi zžiť, inak im to nikto neuverí. Aj Classic Car Museum vzniklo preto, aby zostalo toto technologické a kultúrne dedičstvo zachované. Aby sa sem mohol každý prísť pozrieť na to, čo dokázali vyrobiť naši predkovia.

Ekonómovia odporúčajú investície do veteránov, pretože ich hodnota vekom neustále rastie. Čo vy na to?

Niekto investuje do diamantov, do obrazov a my do áut. Áno, je to výborná investícia, ale vyžaduje si to neustálu starostlivosť o vozidlá, ktoré podliehajú prísnym historicko-technickým kontrolám. Takéto autá sa ani nekradnú, hoci nejaké veľmi zriedkavé pokusy boli.

Vo vašej garáži sme videli rozrobené autá. Na čom aktuálne pracujete?

Spravili sme generálku motora MG, robíme na závodnom bavoráku. Spojazdniť chceme tiež Fiat Dino, ktorý sme si doviezli z Talianska. Je to model, ktorý bol predchodcom značky Ferrari. Keď Enzovi Ferrarimu zahynul syn Dino, vyrobil prvý šesťvalcový motor. Nemáme k nemu žiadnu technickú dokumentáciu, preto si práce vyžadujú veľa premýšľania nad tým, ako má všetko správne fungovať.

Až do roku 1989 ste sa venovali profesionálnemu pretekaniu na motokárach. Prečo upadol záujem o tento šport?

To asi iba u nás, na Slovensku. V Taliansku, Francúzsku alebo Španielsku sú tisíce nadšených pretekárov. Vzhľadom na ich platové pomery je tento druh športu dostupný. Keď som pretekal, ročne ma to stálo asi 120-tisíc korún. Za takéto sumy sa vtedy stavali domy. Už som to nebol schopný finančne utiahnuť, tak som skončil. Dnes je situácia ešte horšia.

Ste rodený Piešťanec. Čo je na našom kúpeľnom meste pre vás najpríťažlivejšie?

Kúpeľný ostrov s parkom. Patrí kPiešťanom a pre Zlaté stuhy si iné miesto neviem predstaviť. V tomto roku sme hľadali aj náhradné miesto, ale, našťastie, dohodli sme sa s kúpeľmi a všetko bude na správnom mieste. Keď po zotmení nasvietime hotel Thermia Palace a pred ním budú zaparkované veterány, to je atmosféra, ktorú nezažijete nikde inde na svete. To je to čaro, ktoré majú iba Piešťany.

Text: Rasťo Piovarči Foto: Martin Palkovič