Turista našiel pri Piešťanoch strieborný poklad
Poctivý nálezca si všimol strieborné predmety pravidelného tvaru vo vývrate stromu. Okamžite to ohlásil a nález zamaskoval. Išlo o mince z 13. a 14. storočia. Pamiatkári mu podľa zákona môžu poskytnúť odmenu až do výšky 100 % hodnoty nálezu.
Podľa prvých informácií, ktoré pracovníci Krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) Trnava od turistu prechádzajúceho sa v prírode v okolí Piešťan dostali, išlo o strieborné predmety pravidelného tvaru podobné minciam. Mali rôzne vyobrazenia, napr. draka.
„Zo zmienky o drakovi archeológovia KPÚ Trnava Peter Grznár a Matúš Sládok okamžite vytušili, čo našiel. Hneď ako sa im dalo, sa stretli s nálezcom a ten im ukázal miesto nálezu – vo vývrate stromu. Po prezretí predmetov v nich ihneď rozpoznali stredoveké strieborné mince – fenigy,“ informoval v odbornom článku o náleze pokladu z 2. polovice 13. a 1. polovice 14. stor. Matúš Sládok z KPÚ Trnava.
Miesto prehľadali detektorom a odkryli koncentráciu mincí na ploche 25 x 20 cm. Celkovo sa našlo 147 mincí vrátane neúplných, z čoho našiel 25 ohlasovateľ.
„Z nálezových informácií vyplýva, že mince uložené najskôr v organickom obale z kože alebo látky, z ktorého sa však nezachovali žiadne stopy, boli zámerne zakopané do zeme. Na zámerne ukryté alebo uložené viaceré archeologické nálezy sa v archeológii používajú výrazy depot a poklad. V čase zakopania bol blízko tohto miesta pravdepodobne zapamätateľný orientačný bod, ktorý by umožnil nálezcovi po čase miesto nájsť, napr. výrazný strom, lebo iné orientačné body, napr. skala alebo prameň sa tu nenachádzajú,“ uvádza ďalej v odbornom článku Matúš Sládok.
Podľa jeho slov ide prevažne o viedenské fenigy a v menšom počte uhorské napodobeniny viedenských fenigov, ktoré sa vyrazili za panovníkov, ktorí vládli v rokoch 1251 – 1330.
Hromadné nálezy obsahujúce fenigy, ktorých ukrytie je datované od roku 1330 až do okolo polovice 14. stor., nie sú podľa M. Sládka výnimočné. Na Slovensku sa koncentrujú na západe a poznáme ich napr. z Bratislavy, Báču, Melčíc-Lieskového, časti Zemianske Lieskové, Milanoviec, Štúrova, Trnavy, Želiezoviec, Diakoviec, Stupavy aj z Nitry.
„Majitelia si svoj hnuteľný majetok, najmä peňažný, schovávali prevažne v nepokojných časov, kedy sa ho snažili uchrániť pred nepriateľmi či lúpežníkmi. To, že sa poklady mincí nachádzajú doteraz naznačuje, že si ich majitelia nevyzdvihli z dôvodu ich úmrtia počas udalosti, kvôli ktorej si mince ukryli, ale mohli sa stať aj prípady, že sa vrátili si ich vyzdvihnúť, ale po dlhšom čase ich už nevedeli nájsť (napr. v lesnom teréne),“ pokračuje M. Sládok s tým, že nešťastie poklady prenasleduje aj stovky či tisíce rokov po ich schovaní.
Množstvo nájdených pokladov zatajujú a rozkrádajú chamtiví nálezcovia, prevažne tzv. detektoristi, keďže pre mnohých z nich je naše archeologické dedičstvo len predmetom speňaženia.
Od roku 2002 ide len o druhý ohlásený náhodný hromadný nález mincí na území v pôsobnosti Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Pamiatkári pritom môžu poctivým nálezcom poskytnúť nálezné až do výšky 100 % hodnoty nálezu. Podľa pamiatkového zákona je nález nutné najneskôr na druhý pracovný deň po jeho nájdení ohlásiť príslušnému krajskému pamiatkovému úradu a ponechať na mieste bezo zmeny až do obhliadky krajským pamiatkovým úradom alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou (archeológom).
Zdroj: pamiatky.sk Foto: Peter Grznár