Už v piatok 14. apríla o 18:00 otvorí kultúrno-kreatívne centrum ARTA vernisážou novú výstavu dostupnú všetkým okoloidúcim. Tá bude totiž inštalovaná v pouličnej galérii Vitrínky. Fotografické diela vsadené do starých reklamných vitrín dostávajú pre okoloidúceho chodca nový rozmer. Približujú mu umenie, ktoré sa namiesto reklám a inzercie stáva dennodennou súčasťou života. Projekt Pominuteľné väzby / Transient Ties fotografky Michaely Nagyidaiovej analyzuje proces prerušenia väzieb s miestom narodenia a pokus o integráciu do nového prostredia. Zaoberá sa gréckou identitou, ktorej bola autorkina stará mama zbavená, a slovenskou identitou, ktorú prijala.
Skrz autorkine citlivé a symbolické vnímanie odčítame z fotografií udalosť z rodinnej histórie. Týka sa jej starej mamy, ktorá musela ešte ako dieťa opustiť svoj domov na severe Grécka v dôsledku gréckej občianskej vojny (1945-1949). Ako hovorí samotná autorka: “Lena, ako voláme moju starú mamu, sa nikdy nedokázala opätovne spojiť so svojou domovinou. Väzba k jej koreňom sa vytratila, akonáhle sa musela integrovať a prispôsobiť úplne inej kultúre, v bývalom komunistickom Československu, kde žije dodnes (Slovensko). Grécko pre ňu predstavuje tajomnú krajinu, z ktorej bola vysídlená, a do ktorej nebola i po konci samotnej gréckej občianskej vojny nikdy repatriovaná. Pamätá si určité fragmenty jazyka a rozmazané spomienky na detstvo, a tak jej vzťah ku krajine a kultúre, v ktorej sa narodila, ostáva nevyriešený.”
V rámci projektu navštívila autorka v lete 2019 a 2022 miesto, odkiaľ Lena pochádza. Pominuteľné väzby sa tak pokúsila nadviazať s prostredím, ktoré bolo pre ňu cudzie takisto, ako by sa javilo cudzie aj pre Lenu, keďže spomienky sa v čase menia, prekrývajú sa a podávajú útržkovité obrazy. Fotografia má moc byť tichým svedkom. Sprostredkovať to, čo sa ťažko formuluje slovami, zachytáva prirodzene skrz obraz. Dokonca umožňuje uložiť spomienky skrz zachytené fragmenty.
Michaela Nagyidaiová (*1996) je slovenská fotografka sídliaca v Bratislave. Jej práca analyzuje spojenie medzi krajinou a pamäťou, korene, migráciu či transformáciu strednej a východnej Európy. Vizuálne skúma, ako ideológie a politické systémy ovplyvňujú osobné vrstvy každodenného života a rodné prostredie. Nagyidaiová sa inšpiruje udalosťami z minulosti, ale aj súčasnosti a zvyčajne pracuje na dlhodobých a osobných projektoch, ktoré jej umožňujú kombinovať fotografie s textom, archívnym materiálom a videom. V roku 2019 ukončila magisterské štúdium fotožurnalistiky a dokumentárnej fotografie na London College of Communication. Od roku 2023 je členkou Futures a od roku 2021 je členkou Women Photograph.
Kurátorkou výstavy je Ema Lančaričová, vizuálna umelkyňa a študentka doktorandského stupňa na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pracuje najmä s analógovou a instantnou fotografiou, pričom vo svojich prácach hľadá esenciu fotografie a zameriava sa na základné premenné ako čas, svetlo a priestor ale aj ich negácie. Tvorbu stavia na filozofickom kontexte a experimentálnom prístupe.
Pouličná galéria Vitrínky na Kollárovej ulici funguje od roku 2019 vďaka myšlienke Tomáša Wernera a prezentuje prácu súčasných fotografov a fotografiek. Poskytuje tak priestor umelcom a umelkyniam, ktorí častokrát nie sú zabehnutí v galerijnom systéme.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Text a foto: Tlačová správa KKC ARTA