Piešťany privítajú umelcov z Číny, ide o prvú spoluprácu samospráv

Kultúrny Peking, mnohoraký Si-čcheng – to je názov vystúpenia čínskych umelcov, ktoré sa uskutoční v piatok 10. júla o 17.00 h v kine Fontána.

Podujatie je výsledkom spolupráce Piešťan a s pekinskou mestskou časťou Si-čcheng, ku ktorej sa obe strany zaviazali už v novembri. V memorande deklarovali záujem budovať vzájomné vzťahy v oblasti cestovného ruchu, kultúry, vzdelávania a obchodu.Čínski umelci sa predvedú v šiestich predstaveniach – Čínske jojo – diabolo, Vlajkonosiči z Tian Qiao, Zvukové imitácie, Zhudobnená staroveká poézia, Kúzelnícke vystúpenie a Žonglovanie s kvetináčom. Vstup na podujatie je voľný.

Čínske jojo – diabolo

Čínske jojo je vyrobené z dutého bambusu, a preto sa po čínsky nazýva „trasúci sa dutý bambus“. Pôvodne bolo jojo len ľudová zábavka obľúbená hlavne deťmi, no dnes ho vyhľadávajú aj tradiční čínski akrobati, lebo pomocou tejto šikovnej a ľahko dostupnej pomôcky dokážu vykúzliť vysokohodnotné umelecké vystúpenia. V severnej Číne sa deti i dospelí počas čínskeho nového roka radi zabávajú s jojom, a navzájom si ukazujú nacvičené kúsky. Pre svoju jedinečnosť a všeobecnú obľúbenosť sa čínske jojo dostalo až do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva krajiny.

Vlajkonosiči z Tian Qiao (tchien čchiao)

Pôvod vlajkonosičov siaha až k čestnej palácovej stráži z dôb cisárstva. Tanec a triky so zástavou na dlhej tyči patria k tradičným predstaveniam v Číne, pričom vystúpenia z pekinskej štvrte Tian Qiao patria k najznámejším. Účinkujúci artisti sa rukami, ale aj inými časťami tela snažia ovládať zástavu na až 11 metrov dlhej tyči bez toho, aby im spadla na zem. Techniky ovládania vlajok zdedil účinkujúci Fu Wengang, ktorý patrí už k piatej generácii vlajkonosičov z Tian Qiao. Diváci žasnú, ako prehadzovaním vlajky pomocou hlavy, pliec, lakťov, rúk, krížov či kolien, dokáže vytvoriť až okolo stovky rôznych variácii. Úsilím niekoľkých generácií vlajkonosiči z Tian Qiao vyšperkovali svoje predstavenie na vysokú umeleckú a zábavnú úroveň a stali sa ukážkovým príkladom pekinských tradičných ľudových vystúpení.

Zvukové imitácie

Zvukové imitácie sú zvuky ľudí, zvierat a predmetov bežného života, napodobované umelcom len pomocou úst, zubov, pier, jazyka, hrdla, nosa a iných častí ľudského tela tak, aby vznikol dojem skutočného zvuku ako ho poznáme z nášho sveta. Popri tom umelec rôznymi grimasami a pohybmi tela poskytuje obecenstvu umelecký aj zábavný zážitok. Umenie zvukovej imitácie má v Číne už 2300 rokov dlhú históriu a účinkujúci niekedy predvádzajú až nemysliteľné zvuky, a aj preto patria zvukové imitácie medzi nehmotné kultúrne dedičstvo Pekingu.

Zhudobnená staroveká poézia

V staroveku si ľudia počas práce spievali, aby im išla práca viac od ruky, a tiež aj aby si navzájom prejavili svoje pocity. Tak vznikol špecifický typ piesní pri práci – spievaná poézia. Z každej dynastie sa zachovalo množstvo spievanej poézie. Medzi najznámejšie patrí Sedemnásť piesní od autora Jiang Baishi. Sú to jedinečné čínske piesne, a či už svojím prednesom, alebo aj špecifickým zápisom v sebe uchovali ducha starého čínskeho hudobného umenia, a aj preto im patrí čestné miesto na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva mesta Peking.

Kúzelnícke vystúpenie

Kúzelnícke triky sú v Číne obľúbené už od najstarších čias. Od dynastie Južný Sung (1127-1279) boli kúzelnícke vystúpenia častou súčasťou predstavení v divadelných domoch, na rohoch ulíc i počas svadobných osláv. Vystúpenia musia dodržiavať tradičné pravidlá, kúzelník má oblečenú širokú róbu a pred vystúpením musí zapózovať divákom a ukázať im plachtu spredu i zozadu. Čínski kúzelníci majú svoj vlastný, jedinečný štýl, charakteristické oblečenie, používajú pomôcky ako akvárium, porcelánové misky, vázy a nádoby s ohňom. Obsah vystúpenia má základy v starých čínskych ľudových zvykoch národnosti Han (väčšinová národnosť v Číne), a často vychádza aj zo starovekých magických rituálov. Kúzelnícke vystúpenia sa stali súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva pekinskej mestskej časti Xicheng (Si čcheng).

Žonglovanie s kvetináčom

Žonglovanie s kvetináčom bolo obľúbené za dynastie Qing (Čching) (1636-1912). Dnes sa na žonglovanie používajú najmä ťažké keramické kvetináče alebo menšie keramické súdky. Základom žonglovania sú rôzne hody a následné chytenie nádoby. Žonglovanie s  kvetináčom má svoj charakteristický štýl. Techniky a kúsky sú založené na dynamickom ovládaní nádoby pomocou rúk, nôh a hlavy. V dejinách je mnoho záznamov o takýchto vystúpeniach. Žonglovanie s kvetináčom, ktoré je v Xicheng také známe, že sa dostalo do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva dnes divákom prináša modernejšiu formu vystúpenia s vylepšenými technikami.

Text a foto: Tlačová správa MsÚ