Na Zelený štvrtok sa Piešťanci kúpali vo Váhu alebo v Dubovej
Zelený štvrtok je pre veriacich súčasťou najdôležitejších sviatkov v roku. Na základe povier našich predkov bolo v tento deň dôležité umyť alebo okúpať sa v potoku a vymiesť dom.
Zelený štvrtok je podľa kresťanského kalendára súčasťou Svätého týždňa. Večernou liturgiou sa začína Veľkonočné trojdnie. Umývanie nôh pripomína poslednú večeru Ježiša Krista a jeho učeníkov. Kríže sú zahalené a svätostánok, v ktorom obvykle bývajú uložené hostie, je na Zelený štvrtok prázdny. Po omši naposledy znejú zvony, ich zvuk potom nahradia rapkáče.
„Dievčence, aby boli krásne, umývali sa v potoku a vlasy si česali pod zelenou vŕbou, aby ich mali dlhé a husté, pritom odriekali: Vŕba, vŕba, daj mi vlasy na tri pásy!“ hovorí etnologička Jarmila Hluchová z Balneologického múzea Imricha Wintera.
Na Zelený štvrtok sa podľa jej slov starostlivo vymetal dom, nálep i dvor. „Smeti sa potom vysypali do Váhu alebo do Dubového,“ dodáva odborníčka.
Niektorí verili, že sa potom nebude v dome zdržiavať hmyz, podľa iných voda odniesla všetko nešťastie.
„Rovnako sa v Piešťanoch praktizoval aj zvyk kúpania vo Váhu alebo v potoku Dubová,“ pokračuje Jarmila Hluchová. Umývanie muselo byť skončené „prede dnom“ čiže pred východom slnka.
K tradičným pokrmom v tento deň patria prívarky z mladej žihľavy, šťavela, púpavy alebo špenátu.
Text a ilustr. foto: Martin Palkovič