Balneologické múzeum nechalo opraviť sochu sv. Jána Nepomuckého

V hlavnej expozícii Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch môžete obdivovať nádherne zreštaurovanú sochu sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. storočia. Pôvodne bola pravdepodobne umiestnená v kaplnke tvoriacej súčasť ohrady areálu Kostola

sv. Martina vo Vrbovom. Kaplnka dnes už neexistuje. Hlavným finančným partnerom projektu jej reštaurovania bol Fond na podporu umenia a vďaka tomu, že poskytol z verejných zdrojov finančné prostriedky na záchranu plastiky sa ju podarilo zreštaurovať.

Cieľom reštaurovania plastiky sv. Jána Nepomuckého bolo odstránenie poškodení zbierkového predmetu v maximálnej možnej miere vzhľadom na stav a vlastnosti materiálu, zničenie aktívneho drevokazného hmyzu, ktorý deštruoval vnútro – hmotu – plastiky a odstránenie vizuálne rušivých druhotných zásahov.

Plastika bola poškodená, predovšetkým podstavec a oblasť predkolenia, pôsobením drevokazného hmyzu – červotoča. Drevo malo až špongiovitú štruktúru a červotoč poškodil celý povrch sochy. Z estetického hľadiska pôsobili tieto poškodenia veľmi nepekne. Pôvodná farebná úprava sochy sa nezachovala a v dávnejšej minulosti – pred stopäťdesiatimi či azda dvesto rokmi – bola socha necitlivo upravená (dodatočne prerezaná).

Orezané boli časti štóly, superpelície a plášťa. Odstránená bola pravá ruka, ktorá držala palmovú ratolesť s krížom. Z pôvodného barokového, resp. rokokového vzhľadu sochy sa zachovala ľavá ruka s krajkovým zdobením rukáva superpelície, spodná tunika a kvalitne vyrezaná hlava s golierom. Stopy po pôvodnej rezbe nasvedčujú, že išlo o veľmi kvalitné stvárnenie Sv. Jána Nepomuckého.

Dôvodom prerezania sochy bola zrejme zmena patrocínia kaplnky (v ohrade kostola sv. Martina vo Vrbovom) alebo druhotné použitie. Úpravy boli vykonané veľmi rušivo a pomerne necitlivo. Plastika tým získala vzhľad svätca v mníšskom – rehoľnom habite s reliéfne vyznačeným krížom cez prednú stranu odevu. (sv. Ján z Boha, sv. Ján z Mathy, sv. Ján Kapistránsky, sv. Félix z Valois ?). Prerezaním sa zvýraznili chodbičky drevokazného hmyzu pod povrchom dreva (bez prerezania by totiž výletové otvory červotoča mali kruhový tvar).

Dielo bolo reštaurované postupne na seba nadväzujúcimi úkonmi. Po základnej stabilizácii bolo pristúpené k odstráneniu druhotných stmavnutých živičných konzervačných vrstiev, náterov, olejových a šelakových lakov až na drevený povrch. Potom reštaurátori odstraňovali tmavé konzervačné zmesi dechtov a živíc, ktorými bola socha v minulosti napustená.

Drevná hmota bola stabilizovaná konzervačným roztokom. Po jeho vyschnutí boli zlepené rozpadnuté časti podstavca, rekonštruované niektoré časti (najmä v dolnej časti plastiky – od kolien nadol), rezbársky boli dorekonštruované chýbajúce prsty ľavej ruky. Drobné úbytky drevnej hmoty, diery po klincoch a menšie stopy po mechanickom poškodení a chodbičky drevokazného hmyzu boli vytmelené kriedovo akrylovym reverzibilným drevotmelom.

Napokon sochu reštaurátori farebne zjednotili farebnou retušou pomocou temperových a akvarelových farieb. Záverečnú úpravu povrchu vykonali tvrdeným včelím voskom a sochu osadili na drevený kvadratický podstavec.

Výsledkom reštaurovania je aj estetické scelenie a obnovenie umeleckohistorických kvalít plastiky v plnom rozsahu a vyniknutie jej umeleckých a rezbárskych kvalít. Sochu zreštaurovali Mgr. art Peter Gregvorek a Mgr. art. Michal Mišáni.

Text: Vladimír Krupa Foto: Eva Drobná, Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch