Artrooms Moravany: Súčasné umenie vedľa archeológie
Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom v lete opäť ožije rozsiahlou výstavou súčasného umenia. Každoročná výstava Artrooms Moravany sa tentokrát bude venovať miesto-špecifickej téme – archeológii. Vernisáž sa uskutoční v sobotu 9. júla o 16.00 h. Jej súčasťou bude komentovaná prehliadka výstavy.
„Tohtoročná výstava Artrooms Moravany je koncipovaná ako svojrázna pocta Moravianskej venuši. Ako oslava počiatkov umenia, kultúry. Moravany sú miestom, kde sa s Moravianskou venušou pomyselne (aspoň vo slovenskom geografickom priestore) zrodilo umenie. Odtiaľto pochádza aj názov tohtoročnej výstavy – Nulový bod. Nulový bod je inými slovami „počiatok“. Počiatok ľudskej civilizácie a kultúry, život paleolitického človeka, reflexia pravekých koreňov umenia – to sú hlavné témy výstavy,“ hovoria kurátorka Jana Písaříková a kurátor Milan Mikuláštík.
Archeológia a paleontológia fascinuje a inšpiruje celý rad súčasných umelcov a umelkýň. V kurátorskom výbere výstavy sa ocitli autori a autorky dlhodobo pracujúci s výstavnou témou. Vo výbere je dokopy vyše 50 umelcov a umelkýň zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Fínska či Thajska. Návštevníci budú môcť na výstave spoznať prierez viacerými generáciami výtvarníkov a výtvarníčok – od “klasikov” dlhodobo sa venujúcich problematike archeológie, až po nastupujúcu mladú generáciu, vrátane študentov a nadšencov.
Moravany a okolité obce sú preslávenou lokalitou bohatou na paleontologické a archeologické nálezy z obdobia paleolitu. „Dôkazy existencie táborísk lovcov mamutov ako sú kamenné nástroje či praveké umelecké diela sú v oblasti nachádzané dodnes, často pri vyorávaní úrody na poliach alebo pri kopaní základov nových budov,“ uvádza už štvrtý ročník výstavy riaditeľka projektu Zuzana Sabová. Najvýznamnejším miestnym nálezom je bezpochýb Moravianská venuša – ženské torzo vyrezané z mamutoviny staré približne 25 000 rokov. Ide teda o jeden z najstarších umeleckých výtvorov z územia dnešného Slovenska.
Výstava však nie je len romantickým pohľadom do ďalekej minulosti. Ukazuje aj kritickú vrstvu súčasnej spoločnosti. Uvažuje nad smerovaním ľudskej civilizácie a jej dedičstvom, zaoberá sa otázkami ekológie, zmenami klímy a možnosťami adaptácie.
„Ľudská činnosť dnes zanecháva na planéte tak výrazné stopy, že niektorí geológovia označujú vrchnú geologickú vrstvu ako “antropocén”. Teória “antropocénu” sa stala veľmi vplyvnou práve vo svete súčasného umenia a rada umelcov ku svojej tvorbe pristupuje aj z tejto perspektívy,“ dopĺňa kurátor Milan Mikuláštík.
Spolu s kurátorkou Janou Písaříkovou k výstave uvádzajú: „Snažili sme sa spolu s pozvanými umelkyňami a umelcami prísť na to, čo súčasných tvorcov spája s tými pravekými. Sme si dobre vedomí toho, že sa nedá nájsť priama lineárna náväznosť vo vývoji umenia. Ťažko povedať, koľko mal praveký tvorca spoločné so stredovekým, ranno-novovekým, či moderným umelcom. Napriek tomu nám v istom zmysle išlo o hladanie istej univerzálnej, všeobecnej správy o ľudskej existencii.“
Aktualizovaný záujem súčasných umelcov o skúmanie najstarších koreňov kultúry označujú teoretici umenia ako antropologický obrat. Umenie sa v takomto prípade ocitá v tesnej spolupráci s vedou, pričom vznikajú projekty na pomedzí umenia a vedy.
Množstvo vystavených diel priamo pracuje s odkazom na sošku Moravianskej venuše, prípadne sa zaoberá fenoménom drobných plastík zobrazujúcich ženské postavy všeobecne. Inštalácia evokujúca jaskyňu od autoriek Anety Mony Chisy a Lucie Tkáčovej s iróniou komentuje premenu genderových rolí v histórii ľudstva. Špeciálna pozornosť v expozícii je venovaná hypotéze o ženskom autorstve paleolitických jaskynných malieb. Výstave tak nechýba ani výrazný feministický podtext.
Okrem súčasného umenia sú do výstavy zasadené tiež exponáty a artefakty zapožičané z Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch, Moravského zemského múzea a súkromných zbierok. „Časť zo súčasných diel umelcov fungujú ako intervencie priamo v stálych expozíciách Balneologického múzea, ktoré je zároveň partnerom výstavy a spoluorganizátorom sprievodných podujatí,” dodáva edukátorka a spolukurátorka Linda Blahová.
Inštalácia diel v kaštieli odkazuje k fenoménu renesačných “kabinetov kuriozít”, typické pre súkromné zberateľstvo bývalých šľachtických vrstiev sídliacich v kaštieľoch, ako je ten Moravianský.
Vo vystavených dielach sa často s humorom stretáva prehistória a banálna každodennosť súčasnej existencie. Napríklad drobné asambláže umelca Davida Adamca kombinujúce prírodné materiály ako drevo alebo kosti s kúskami plastových predmetov a počítačových súčiastok vyzerajú ako archeologické nálezy z ďalekej budúcnosti.
Budú takto vyzerať stopy, ktoré po nás nájdu ďalšie civilizácie?
NULOVÝ BOD
Kurátori: Milan Mikuláštík, Jana Písaříková
Spolukurátorky: Zuzana Sabová, Linda Blahová
Riaditeľka projektu: Zuzana Sabová
Organizátor výstavy: občianske združenie Kaštieľ Moravany
Trvanie výstavy: 10. 7. – 18. 9. 2022
Vystavujúci autori a autorky: David Adamec, Zbyněk Baladrán, Tom Björklund, Veronika Bromová, Šárka Basjuk Koudelová, Ondřej Basjuk, Marek Cina, András Cséfalvay, Michal Czinege, Veronika Čechmánková, Radovan Čerevka, Jiří David, Pavel Dvorský, Markéta Filipová, Mark Fridwalski, Martina Galetová, Handa Gote, Marek Halász, Jolana Havelková, Veronika Holcová, Jakub Hons, Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová, Tereza Holá, Peter Kalmus, Jana Kasalová, Martin Kochan, Marek Kvetan, Erich Kubica, Dita Lamačová, Zorka Lednárová, Petra Lukovicsová, Max Lysáček, Michal Machciník, Pavel Matyska, Vladimír Merta, Milan Mikuláštík, Petr Modlitba, Eva Moflárová, Juliana Mrvová, Michal Nagypál, Dušan Pacúch, Nongkran Panmongkol, Lexa Peroutka, Tomáš Plachký, Erik Pánči, Michael Rittstein, Tomáš Ruller, Laco Sabo, Adéla Součková, Malgorzata Szandala, Miloš Šejn, Martin Špirec, Markéta Špundová, Michaela Šuranská, Margita Titlová, Jiří Valoch, Boris Vitázek, Ján Zelinka a ďalší.
Výstava je verejnosti prístupná vždy v piatok od 14:00 do 19:00 h, v sobotu od 10.00 do 18.00 h a v nedeľu od 10.00 do 18.00 h.