02.11.2016 # 15:34 # 15:34

Vražda Alexandra Šindelára zostáva záhadou

Inzercia

Ako kňaz a starosta sa zaslúžil o rozvoj Piešťan. Spolupracoval s Winterovcami, ale zároveň mal blízko k vrcholovým predstaviteľom totalitného režimu. Neznámy páchateľ ho zavraždil 2. novembra 1947. Lúčili sa s ním celé Piešťany.

Alexander Šindelár bol starostom rozvíjajúcej sa kúpeľnej obce od 8. októbra 1931, kedy ho do tejto funkcie zvolilo obecné zastupiteľstvo. Do Piešťan prišiel rodák z Čeklísu (dnes Bernolákovo, 23. februára 1888) iba rok predtým. Pôsobil tu ako farár.

„Keď som sa pred niekoľkými rokmi dostal na terajšie moje pôsobište, hneď som videl, že z 12 000 veriacimi byť vo styku dľa starého spôsobu je nemožnosťou. Najmä keď sa kostolu vyhýbajú,“ napísal neskôr Alexander Šindelár o svojich začiatkoch v Piešťanoch do almanachu Katolícke Slovensko.

Svoje nové pôsobisko už predtým dobre poznal. Prvýkrát Piešťany navštívil v roku 1927, keď sa v Grand Hoteli Royal uskutočnila celoslovenská porada biskupov. Spoluprácu s nájomcom kúpeľov Ľudovítom Winterom rozbehol už ako farár v Malženiciach, keď hľadal sponzorov pre Spolok sv. Vojtecha. V súvislosti s tým absoloval aj náročné cesty za Slovákmi žijúcimi v USA.

V 30. rokoch 20. storočia bol scestovaný a rozhľadený starosta Piešťan pri všetkom dôležitom, čo sa v kúpeľnej obci stalo. Za jeho pôsobenia vznikli oba mosty cez Váh, poštový úrad, protipovodňová hrádza, nemocnica aj gymnázium. Pokračovala elektrifikácia aj budovanie vodovodu.

V lete 1935 na letisku vítal prvé lietadlo na linke z Bratislavy a o pár týždňov neskôr aj pápežského legáta kardinála Verdiera, ktorý posvätil termálne pramene. Táto udalosť bola podľa dobových záznamov senzáciou.

alexander-sindelar-1-svate-prijimanie

Ako prvý muž Piešťan samozrejme nechýbal ani pri návšteve  československého prezidenta Edvarda Beneša a zúčastnil sa aj vystúpenia svojho priateľa Andreja Hlinku v tunajšom kostole a v parku.

Obecné voľby v roku 1938 v Piešťanoch vyhrala Hlinkova slovenská ľudová strana, ale Šindelár sa ako jej okresný predseda druhý raz starostom nestal. Ostatné politické sily sa totiž spojili a do tejto funkcie zvolili Michala Chrenka, kandidát živnostenskej strany. Jeho predchodca zostal členom zastupiteľstva aj obecnej rady.

Krátko po Mníchovskej dohode, 16. októbra 1938, sa v Piešťanoch uskutočnil manifestačný sprievod, počas ktorého ľudia prejavili nenávisť voči Čechom a židom heslami ako „Slovensko Slovákom, Palestína židákom!“ alebo „Češi peši do Prahy.“ Alexander Šindelár na tom zhromaždení rečnil po boku ministra propagandy Šaňa Macha aj duchovného vodcu Hlinkovej gardy Karola Körpera. Po vzniku Slovenského štátu sa stal poslancom Slovenského snemu a na tunajšej fare ho navštevovali aj najvyšší zástupcovia Tisovej vlády. (OPRAVA 13. 2. 2017: Informácia, že A. Šindelár bol poslancom Slovenského snemu, nie je pravdivá. Upozornil na to cirkevný historik Stanislav Žlnay: „Podľa prvej monografie na Slovensku venovanej dejinám Slovenskej ľudovej strany, ktorá obsahuje aj menný zoznam všetkých poslancov Snemu Slovenskej krajiny a snemu Slovenskej republiky (18.12.1938 – 1945) sa v tomto zozname nevyskytuje meno Alexandra Šindelára.“)

Podľa pamätníkov však patril k umierneným predstaviteľom režimu. V marci 1939 sa museli úrady v kúpeľnej obci vysporiadať s vyčíňaním skupiny gardistov, ktorí štvali proti Winterovcom a rabovali v židovských obchodoch. Napadli pritom aj samotného Šindelára. Jeho kolega, katolícky farár zo Sokoloviec, František Boháč ho dokonca obvinil z prekrsťovania židov.

Po roku 1940 piešťanská kronika meno Alexandra Šindelára vôbec nespomína. Nasleduje až stručná zmienka o jeho smrti.


Vražda.
2. november 1947.
V nedeľu v deň Dušičiek okolo 20. hod. večer bol na svojom byte na fare zastrelený tunajší dekan – farár Alexander Šindelár. Menovaný bol zastrelený neznámymi páchateľmi, ktorí po čine ušli a stopovanie po nich zostalo bez výsledku. V stredu dňa 5. novembra mal Alexander Šindelár pohreb, na ktorom sa zúčastnilo asi 10.000 ľudí. Zosnulý zastával po dlhé roky významné úlohy v miestnej obecnej samospráve a zaslúžil sa o úpravu tunajších ciest, ulíc a cintorínov.


Osudovému večeru predchádzala vysviacka zvona sv. Antona Paduánskeho, na ktorého odliatie usporiadal Šindelár po vojne zbierku. Slávnos. tnú kázeň vraj zakončil otázkou: „Komu asi prvému zazvoní?“

Vražda nebola nikdy objasnená. Špekuluje sa, že mohol prekážať nastupujúcej komunistickej moci, ale aj udavačom z obdobia Slovenského štátu.

Pamiatku významného kňaza a starostu si obyvatelia Piešťan začali oficiálne pripomínať až po roku 1989. Na budove fary, v ktorej zomrel, je dnes pamätná tabuľa s reliéfom. Miestom posledného odpočinku Alexandra Šindelára je cintorín na Žilinskej ceste, kde nedávno opravili náhrobok.

sindelar-hrob

Text: Martin Palkovič Zdroje: Kronika Piešťan 1933-1949, Revue Piešťany (november 1991), Piešťanský týždeň (69/1993), brožúra Alexander Šidelár – 50. výročie smrti, Historické rozhľady 3/2006, Foto: Piešťany  History, MP

X