Ján Rau sa venuje štúdiu hre na klavíri na vysokej škole a nahrávaniu. Jedno z jeho šiestich CD je v predaji i v zahraničí. Mladý klavirista, ktorý pochádza z Piešťan, si rád vyberá náročné a známe diela.
Jeho najnovšie CD sa skladá z 24 skladieb, pretože v roku jeho vydania Ján Rau oslavoval 24. narodeniny. Obsahuje skladby z troch období: barok, klasicizmus, romantizmus a je to výber z vyše sedemdesiatich nahrávok. Poslucháč na nosiči nájde jednoduché, ale aj náročné diela. Pri výbere autor zohľadnil, aby boli dostatočne známe.
Ktorú skladbu z CD považujete za najkrajšiu, alebo najnáročnejšiu?
Nedokážem žiadne dielo uprednostniť, pretože aj menej technicky náročné diela vyžadujú veľa času cvičenia. Zahrať pomalé diela zaujímavo a kvalitne je náročnejšie ako interpretovať rýchle a technicky náročné skladby. Utiahnuť frázu v pomalých častiach napríklad sonát, jemne pracovať s tónom, hrať nemechanicky, ale s citom je najväčšie umenie, ktoré sa vždy ukáže predovšetkým v pomalých dielach. Pracovať sa dá na každej skladbe a aj ju rokmi zdokonaľovať. V umení nie je daný vrchol dokonalosti. Príde interpret, ktorý si dokáže odbornú porotu na súťaži získať a o 5 rokov to bude niekto iný a nezáleží na rýchlosti interpretácie. Podstatou je, či sám vie, čo sa v danom diele harmonicky deje a či dokáže poslucháča ponoriť do deja.
V čom spočíva študovať umenie a vytvárať nahrávky?
Predovšetkým umenie potrebuje disciplínu, vyžaduje si množstvo študovania nových diel, konzultácii s profesorom a počúvania rôznych interpretov. Objavná interpretácia je síce o citoch, ale musíme sa držať notového zápisu, ktorý nás navedie na správne porozumenie diela. Pri štúdiu na vysokej škole býva samozrejmé, že profesor venuje rozboru ôsmich taktov aj pol hodinu. Iné je prečítať noty a dynamické znamienka a iné je tvoriť frázu, vytvárať farebné odtiene a ilúzie. Práve preto ani nie je vždy jednoduché nahrávať známe diela, pretože máte obrovskú konkurenciu špičkových svetových klaviristov a častokrát starších. Okamžite tam nastáva porovnávanie a uprednostňovanie určitého interpreta. Keď nahrávate menej známe diela, nielenže to nie je s kým porovnať, ale máte aj viac možností uspieť ako novátor, napriek tomu, že nemusíte byť až tak výborný hudobník.
Rád nahrávam známe diela, snažím sa vždy niečo originálne do nich vložiť, aby nahrávky poslucháča zaujali a zároveň je mojím cieľom priniesť nový uhol pohľadu na dané dielo.
Na CD máte aj transcendentálnu etudu od Franza Liszta. Aké sú to etudy?
Transcendentálne a Paganinské etudy sú najnáročnejšie minimálne z tvorby Franza Liszta, ak nie aj najnáročnejšie vôbec. Keď som študoval na konzervatóriu, skúšal som, čo by sa mi dobre hralo a vyberal som si skladby rôznych velikánov. V prvom ročníku vysokej školy mi profesor povedal, že mi „sedí“ Franz Liszt. Trochu ma to prekvapilo, pretože každého poteší, keď ho postavia pred náročné diela.
Toho roku v októbri si pripomenieme 210. výročie narodenia Franza Liszta. Začal som sa o jeho život a tvorbu viac zaujímať a prekvapili ma výnimočné obdobia v jeho živote. Franz Liszt má v skladbách nezvyčajný poetický výraz a neobyčajnú techniku. Bol veľmi vášnivý a na koncertoch robil pravé šou, napríklad hodil na zem biele rukavičky, o ktoré sa strhla bitka. Bol hviezdou svojej doby. Napriek veľkému nadaniu nemal jednoduchý život, chcel študovať na konzervatóriu v Paríži, ale neprijali ho, pretože nebol francúzskym štátnym občanom. Študoval teda hudbu súkromne. Liszt mal zručnosť Paganiniho a romantickú dušu Chopina. Táto charizmatická osobnosť túžila byť aj kňazom. Pomáhal talentovaným mladým ľuďom a bol vľúdnym pedagógom. Pri príležitosti už spomenutého výročia si uvedomme jeho veľkosť i veľkosť jeho diela.