Na tuk-tuku z Bangkoku aj cez Borovce
Dobrodruh Tomáš Vejmola svoj šialený plán naplnil. V hlavnom meste Thajska kúpil motorizovanú trojkolku tuk-tuk a prešiel na nej tisíce kilometrov do mesta Hranice na Morave. Jeho strastiplná cesta viedla aj cez Borovce, kde sme sa s ním stretli.
Pred rokom nasadol na vlak do Moskvy a pokračoval lietadlom do Bangkoku, aby absolvoval nevídané dobrodružstvo a dopravil domov auto-rikšu známu z krajín juhovýchodnej Ázie.
„Rovno z letiska som utekal k taxikárom a hovorím im, že chcem kúpiť tuk-tuk a ísť na ňom na Moravu. Oni vôbec nechápali,“ hovorí o úvode svojej cesty Tomáš Vejmola, ktorý sa o zážitky celý rok delil s fanúšikmi na sociálnych sieťach.
„Na začiatku bolo veľa neznámeho a to ma na tom najviac lákalo. Nie som mechanik a učil som sa až na ceste. Než som vyrazil, otec mi ukazoval na našej kosačke, ako funguje karburátor. Potom som zistil, že je to úplne iné,“ pokračuje dobrodruh.
Aby našiel ten správny tuk-tuk, prešiel celý Bangkok. „Jeden bol fakt krásny, ale manželka taxikára sa rozčúlila, že ho nemôže predať, lebo je to obživa pre celú rodinu. Ponúkal som im 1 500 euro, naňho nakričala a mňa vyrazila z domu.“
Motorizovaná rikša, ktorú si nakoniec vybral, bola síce nepojazdná, ale zato k nej dostal náhradnú vidlicu. S majiteľom servisu potom strávil tri týždne a učil sa tuk-tuky opravovať.
Prvú poruchu musel riešiť po šiestich kilometroch ešte v Bangkoku. „Bolo to iba uvoľnené koleso, takže som vzal kľúč a utiahol som to a mal som strašnú radosť, že som to zvládol.“
Veľmi vážne to bolo napríklad v Nepále, kde jeho vozidlo potrebovalo generálku. „Mnohokrát človek zo zúfalosti až plače, že ďalej nemôže. Ale ja som fakt tvrdohlavý,“ hovorí Tomáš Vejmola približne sto kilometrov pred cieľom.
Jeho cesta rok, na deň presne. V nepohodlnom vozidle určenom na krátke vzdialenosti ju absolvoval s výnimkou úseku, ktorý prechádza cez Pakistan. „Z Indie je otvorený iba jediný hraničný prechod a ten je vo výške asi 5 000 metrov. Tiež bolo ťažké získať víza a okrem toho mi mama zakázala ísť cez Pakistan.“
Policajti boli po celej ceste podľa jeho slov v pohode. V Iráne, kde nie je dovolený alkohol, mu našli slivovicu, ale presvedčil ich, že ide o prímes do benzínu. Na Bulharskej hranici musel vysvetľovať, prečo má Zelenú kartu vytlačenú na bielom papieri.
„Som v takej agónii,“ opisuje svoje pocity Tomáš Vejmola pred posledným úsekom. „Keď som dnes vyrážal z Bratislavy a uvedomil som si, čo všetko mám za sebou, bol som z toho úplne namäkko. Začal som kričať. Je to neuveriteľné. Vedel som, že to raz dokážem!“
Text a foto: Martin Palkovič