19.03.2019 # 12:26

Denisa Bartošová: Mesto sa musí začať intenzívnejšie rozvíjať

Keď Piešťany v roku 1992 spustili ako prvé mesto na Slovensku separovaný zber odpadu, bola za tým vtedajšia referentka a neskôr vedúca Odboru životného prostredia Denisa Bartošová. Na mestskom úrade neskôr pôsobila tri volebné obdobia ako prednostka. Posledné štyri roky pracovala na Mestskom úrade v Hlohovci a aj vďaka nej mesto nabralo nový dych. Od marca je opäť v Piešťanoch a, ako priznáva, môže za to silný lokálpatriotizmus.

Vrátili ste sa pracovne do Piešťan. Aké to bolo rozhodnutie?

Ťažko sa mi odchádzalo z Hlohovca. Odišla som z tímu skvelých ľudí a vynikajúceho šéfa. Mala som veľmi veľký rešpekt pred návratom, pretože som vedela, že mnoho vecí nefunguje a nie je v poriadku.

K môjmu návratu prispela aj moja spolupráca pri vytvorení vízie pre naše deti s názvom Piešťany 2034 – mesto bez stresu. Myšlienka pracovať pre rodné mesto ma ako magnet vrátila do Piešťan. Podporila ma však aj moja rodina, ktorá vyvíjala na mňa aj najväčší tlak. (smiech)

Ako na vás pôsobil návrat do kancelárie po štyroch rokoch?

Prišla som na úrad a všetko mi prišlo, akoby to bolo včera. Veľa vecí mi bolo známych – nielen moja kancelária, ale hlavne ľudia a predovšetkým práca. Kolegyňa Lívia Damboráková prevzala úrad od predchádzajúceho prednostu a s obrovskou dávkou pracovitosti začala s postupnými zmenami, za čo sa jej chcem veľmi pekne poďakovať.

Ale určite sa niečo zmenilo…

Zmenilo sa veľa a, bohužiaľ, zmenu hodnotím dosť negatívne. Po zmene organizačnej štruktúry za bývalého vedenia zostal úrad nefunkčný. Interné predpisy sa aktualizovali v minimálnej miere a v riadení chýbala odbornosť.

Najviac ma trápi, že sa veľmi zmenili vzťahy medzi ľuďmi, preto je mojou prioritou dať čo najskôr do poriadku úrad ako taký. Pristúpime k organizačným zmenám, ktoré si vyžiadajú aj zmeny personálne.

Pribudnú noví úradníci?

Chcem, aby bol mestský úrad riadený v rámci procesnej štruktúry, teda aby jednotlivé organizačné útvary riadili odborníci. Samozrejme, za svoju prácu musia zodpovedať. Ak to bude nevyhnutné, doplníme úrad o ďalších zamestnancov. Naopak, ak nájdeme priestor na zlúčenie činností, spravíme to. Čo najskôr musíme napraviť medziľudské vzťahy.

Ako vidíte perspektívu mesta?

Piešťany poskytujú obrovský priestor na rôzne inovatívne riešenia. V tomto sme výnimoční oproti viacerým slovenským mestám. Môžeme hľadať a pripraviť rôzne nápady a aktivity, ktoré vieme zrealizovať pre rôzne vekové skupiny – pre seniorov, zdravotne hendikepovaných aj pre deti a mládež. Nové technologické riešenia otvárajú rôzne možnosti. Dá sa spraviť naozaj veľmi veľa.

Lenže na to treba financie. Je úver najideálnejšia cesta pre samosprávy?

Jedným z krokov, ktoré teraz urobíme, je nastavenie investičnej činnosti mesta – nielen tej, ktorú úrad doteraz zastrešoval (napĺňanie projektov Európskej únie, grantov a dotácií z jednotlivých ministerstiev). Musíme rozvinúť vlastnú investičnú činnosť, lebo tá bola doteraz podhodnotená.

Budete musieť upravovať rozpočet?

Spravíme zmeny aj v rozpočte, prehodnotíme čerpanie rozpočtových položiek, ktoré budú kryté z úveru, rezervného fondu a z výsledku hospodárenia. Prerokujeme to s poslancami na niektorom z najbližších rokovaní mestského zastupiteľstva. Investičné akcie nastavíme tak, aby došlo k intenzívnejšiemu a výraznejšiemu rozvoju mesta. Zároveň pripravíme riešenia jednotlivých problémov, ktorými sa budeme musieť zaoberať.

Obyvatelia mesta vyjadrovali často nespokojnosť s nekonečným čakaním na rôzne úradné potvrdenia.

Mojou snahou bude, aby sme jednotlivé podania vybavovali v zákonných lehotách. Mnohé spisy nie sú uzavreté a na niektoré žiadosti sa neodpovedalo. Je nevyhnutné zmeniť obeh dokladov a celý systém riadenia úradu. Klientske centrum bude vybavovať agendu, ktorú vieme riešiť hneď, na počkanie. Je potrebné prinavrátiť jeho pôvodnú funkciu. Zamestnanci musia poskytnúť verejnosti široké spektrum informácií. Chceme znížiť čakanie na vybavenie na čo najnižšiu možnú mieru.

Pristúpi mesto aj k elektronizácii tak, ako to nariaďuje zákon o e-governmente?

Najskôr musíme upraviť interné predpisy a obnoviť obeh účtovných dokladov i dokumentáciu, zaviesť elektronické formuláre, nastaviť procesy a potom pristúpime k riadnej elektronizácii úradu.

V súčasnosti teda elektronická komunikácia nefunguje?

Vydávame rozhodnutia v rámci fyzických osôb – podnikateľom a právnickým osobám. Už čoskoro ale musíme pristúpiť na odosielanie elektronickej pošty aj pre fyzické osoby. Tu vidím problém, pretože verejná správa nie je pripravená na takúto elektronizáciu. Podľa môjho názoru ani obyvatelia nášho mesta (a celého Slovenska) nie sú pripravení komunikovať prostredníctvom elektronických schránok.
Ale verím, že sa nám podarí dodržať lehoty na zavedenie elektronizácie, ktoré nám stanovuje zákon.

Prvé kroky ste urobili hneď na začiatku marca po prvej porade.

Zavádzame zmeny, ktoré sa odzrkadlia v rámci elektronickej komunikácie vo vnútri úradu. Prepracujeme všetky žiadosti a formy našej dokumentácie, ktorú vydávame smerom k občanom. Do poriadku musíme dať aj interné predpisy a všeobecne záväzné nariadenia. Niektoré treba v plnom rozsahu aktualizovať.

Prístup úradníkov k verejnosti teda dostane novú a lepšiu formu?

Najskôr musíme spraviť výrazné zmeny v rámci komunikácie s ľuďmi. Vynasnažím sa podporiť to najmä prevzdelávaním zamestnancov úradu – veľký dôraz budem klásť na to, aby sa zúčastňovali
nielen školení potrebných na zvyšovanie ich kvalifikácie a odbornosti, ale taktiež aby si rozvíjali komunikačné zručnosti.

Čo nutne potrebuje naše mesto?

Mesto potrebuje novú energiu a také zmeny, ktoré bude vidieť vo verejných priestoroch. Verejnosť musí vnímať, že sa veci hýbu k lepšiemu. Za akútny problém považujem dopravu – statickú, cyklistickú, predstaničný priestor aj parkovacie miesta. Chceme sa tomu venovať komplexne. Ďalšou oblasťou je poskytovanie sociálnych služieb v súlade so štandardmi podľa platnej legislatívy.

V oblasti životného prostredia nás čaká veľa práce v odpadovom hospodárstve, na revitalizácii parku i pri riešení adaptácie mesta na nové klimatické podmienky. V oblasti školstva sa pripravujeme na zmeny v stravovaní a stále máme čo dobiehať v modernizačnom dlhu školských budov.

Text: Rasťo Piovarči Foto: Martin Palkovič

X