04.08.2019 # 12:45

Blog Ivety Pospíšilovej: Ako sme sa nehľadali a predsa sme sa našli

Inzercia

Po psíkovi som túžila odmalička. Pravdupovediac, v šesťdesiatych rokoch 20.storočia v mestách išlo o módnu vlnu. Dobrý vzťah som mala ku všetkým zvieratám, keďže som prázdniny trávila aj u starých rodičov na liptovskom vidieku. Ale psík bol prosto in. Najviac sa mi vtedy páčili boxery, asi preto, lebo jeden pri Balatone sa nechal kŕmiť marhuľou. Toto, dnes už skôr vzácne chované plemeno, má totiž rado deti.

Pes v našej domácnosti sa však stal tabu. Mama mi ho nedovolila, napokon, mala aj tak dosť práce s upratovaním veľkého bytu, keďže sme jej v tom ktovieako nepomáhali. V dospelosti som túžbu po psovi vymenili za sen o mačke. Splnila som si ho v zrelom veku a zopár mačiek a kocúrov napokon spríjemnilo chvíle na sklonku života nejaký čas aj mojej mame.

Keď som ostala sama, skúšala som aj psíka, ale nevydarilo sa. S plemenom, ktoré v sebe miešalo špica a jazvečíka vytvoriť harmóniu v mačacom kráľovstve jednoducho nešlo. Presťahovala som sa na vidiek, ani tu sa nepodarilo nájsť vhodného psíka. Hoci často sa u mňa zastavili, či pravidelne ku mne chodievali, nakoľko vždy našli v areáli aj misky s granulami. Napokon som miesta kŕmenia zmenila a tým som vyriešila aj problém s voľne behajúcimi psami.

Nie na vždy. V januári som po prvýkrát navštívila kamarátku, ktorá býva vo vzdialenosti asi kilometer, na kopaniciach. Mladší z dvojice jej psov sa do mňa na prvý pohľad zaľúbil. Galantne ma išiel odprevadiť k domu. Sám sa pozval dovnútra. V tme a zime som nemala to srdce vyhodiť ho za dvere. Prespal zavretý v kúpeľni.

Skrátim príbeh. Chodil ku mne každý deň a hoci som ho spočiatku rôznymi metódami vyhadzovala, nedal sa odradiť. Napokon trávil u mňa oveľa viac času, než u kamarátky. Je dospelý, má štyri a pol roka, kríženec. Odmalička vyrastal s mačkami, takže sa stal aj u mňa ich kamarátom. Ja som našla spoločníka na turistické vychádzky, hoci som ho nehľadala. Po dedine sa nezvykne túlať, vydrží čakať, než sa vrátim. Na stravu tiež nie je náročný a má športového ducha. Vie sa zabávať, aj byť pokojný. Prispôsobí sa nálade a temperamentu človeka. Mimoriadne inteligentný.

Pointa je však trošku vážnejšia. Kamarátke opäť diagnostikovali onkologické ochorenie a ja mám silné podozrenie, že on to cítil už začiatkom roka a prosto si hľadal novú domácnosť. Kamarátka odišla na dlhšie obdobie do nemocnice. Tak na jej návrat čakáme spolu.

Text: Iveta Pospíšilová Ilustračné foto/Credit: Amy Treasure

X