Zuzana Vráblová: Sĺňava má skvelú atmosféru
Športová kariéra šesťnásobnej majsterky sveta vo wakeskate (jazda po vodnej hladine na doske bez viazania) sa začala vodným lyžovaním v Ratnovskej zátoke. Vďaka svojim úspechom mala možnosť pravidelne trénovať na Floride aj Filipínach, ale stále sa rada vracia aj na piešťanskú Sĺňavu. V prvú májovú nedeľu tam organizuje beh, ktorý bude súčasťou celosvetového charitatívneho podujatia. O ňom aj o svojich ďalších plánoch hovorí Zuzana Vráblová.
Tento rok sa prvýkrát v Piešťanoch bude bežať Wings for Life World Run. Čo je cieľom tohto podujatia?
Ide o celosvetový charitatívny projekt, z ktorého celý výťažok putuje na výskum poškodení miechy. To je hlavná myšlienka, ale dôležité je aj to, že sa spájajú ľudia po celej planéte – v rovnaký deň a v rovnakú hodinu robia niečo dobré pre seba aj pre iných. Posledné dva roky som bola v Amerike, kde to vychádzalo na siedmu hodinu ráno, v Piešťanoch pobežíme hodinu po poludní. Niekde bežia aj v noci, dôležité je, že všetci pôjdeme naraz. Cez aplikáciu Wings for Life World Run bude možné počúvať livestream, kde sa dozvieme, v ktorej krajine je najlepší bežec, ale pôjdu tam aj rozhovory s ľuďmi s poškodenou miechou. Má to veľmi dobrú atmosféru, človek sa cíti byť súčasťou niečoho veľkého.
Tento beh nemá cieľovú rovinku, všetci naraz vybehnú a po čase za nimi vyštartuje stíhacie auto, ktoré postupne zrýchľuje. V Piešťanoch to bude virtuálne vozidlo, ktoré bude účastníkov „prenasledovať“ cez aplikáciu. Koľko kilometrov ste na týchto behoch absolvovali vy?
Ja mám od malička problém s vytrvalosťou, ale v jednom ročníku som odbehla 7 kilometrov, o rok neskôr to bolo 10 kilometrov a pred časom som si to cez aplikáciu skúšala a bolo to už 13 kilometrov. Sú ľudia, ktorí chcú túto myšlienku podporiť a idú chôdzou, takže potom absolvujú 3 až 5 kilometrov. Záleží na tempe každého účastníka, kedy ho to fiktívne autíčko dobehne. Aplikácia vám ukáže, kedy vás dobieha a môžete zrýchliť. Pobeží sa okolo Sĺňavy so štartom z BB Wakesoul v Ratnovskej zátoke smerom k mostu. Tí, ktorí skončia približne v polovici, sa môžu na miesto štartu vrátiť motorovým člnom, ktorý bude premávať od bufetu Dino.
Je beh po wakeskatingu vašim druhým najobľúbenejším športom?
Musím povedať, že určite nie. Nie je to moja najobľúbenejšia aktivita, radšej sa bicyklujem alebo si vyberám iné športy, ale v rámci akcie Wings for Life ma beh veľmi baví.
Pobeží sa okolo Sĺňavy, kde sa začala aj vaša športová kariéra…
Prvýkrát som sa postavila na vodu, keď som mala šesť rokov. Vtedy už existoval aj vodnolyžiarsky vlek. Bývali sme v Ratnovciach a rodičia sa snažili mňa aj brata viesť k športu. Keď som sa na to postavila, myslela som si, že idem rýchlosťou sto kilometrov za hodinu. Spadla som hneď na prvom stĺpe a viac som tam nechcela ísť. Brata to ihneď chytilo. O rok-dva neskôr sa konal kemp, na ktorý nás rodičia prihlásili a už to bolo lepšie. Potom som prešla do Klubu vodného lyžovania v rámci Lodenice. Zároveň som robila aj snowboarding, pri ktorom som sa neskôr zranila a z vodného lyžovania mi preto vypadla moja najsilnejšia disciplína – skoky do diaľky. Vyskúšala som wakeskate. Začalo ma to napĺňať a veľmi baviť. Základ z vodného lyžovania bol určite dôležitý.
Túto zimu ste v Tatrách prekvapivo vymenili vodný vlek za psí záprah. Aké to bolo?
Všetci vedia, že som milovník psov, a preto sme spojili tieto dve moje vášne. Bol to veľký zážitok aj preto, že som strávila 3 dni so psíkmi. Dôležité bolo nájsť s nimi kompromis. Vyhovuje im totiž vyšliapaný terén a mne, naopak, trochu hlbší sneh, do ktorého sa viem zaprieť. Bola to nepochybne zaujímavá skúsenosť, aj keď to nie je niečo, z čoho by mal vzniknúť nový šport.
Podobných nápadov máte za sebou viac. Na doske ste jazdili aj po potoku Dubová.
Wakeskating nie je šport, kde by fungovali tréneri a prísny harmonogram. U nás je to skôr freestyle, ale to neznamená, že tomu netreba venovať veľa času. Aj v rámci prípravy nás preto zaujímajú netradičné miesta. Mali sme projekt, v rámci ktorého sme pozývali jazdcov zo zahraničia a ja som vyhľadávala miesta po Slovensku a Česku, kde by sme jazdili za navijakom. Je fajn nájsť kaskády, kde je možné robiť aj nejaký triky. Wakeskating nie je len o výsledku z pretekov, ale najmä o nápadoch a zábave.
Počas predchádzajúcich rokov ste veľa času trávili v zahraničí, pravidelne trénujete na Floride. Aké máte plány na túto sezónu. Budete vás možné častejšie vidieť na doske v Ratnovskej zátoke?
Určite budem aj veľa cestovať, so sponzorom plánujeme rôzne projekty v zahraničí, ale základňu budem mať tento rok na Slovensku aj vďaka rôznym podujatiam. Takým naj bude Wakeskate session v BB Wakesoul v Ratnovskej zátoke.
Ako vyzerá taká Wakeskate session? Je otvorená aj pre verejnosť?
Je to stretnutie jazdcov, na ktorom chcú spoločne dosiahnuť čo najväčší progres. Budeme tam mať fotografa, možno nejaký koncert, ale je to najmä o tom, že budeme spolu jazdiť. Prídu chalani z Čiech aj Chorvátska. Od utorka 2. júla do piatku to bude komornejšie, ale v sobotu by sme chceli spraviť rôzne aktivity aj pre Piešťancov, aby tento šport zaujal aj ľudí z mesta a prišli sa pozrieť. Zároveň spravíme súťaž, v ktorej sa predvedú najlepší jazdci.
Na Slovensku asi nie je iná športovkyňa, ktorá sa môže pýšiť šiestimi titulmi majsterky sveta. Pokúsite sa túto bilanciu ešte vylepšiť?
Wakeskate nie je pre mňa o tituloch. Stále venujem veľa času samotnému jazdeniu, pretože ma to naozaj baví, ale v posledných rokoch aj rada organizujem rôzne podujatia. Najbližších majstrovstiev sveta sa ešte asi zúčastním, ale nechávam tomu voľný priebeh, rovnako ako doteraz.
Nedávno som mala možnosť využiť vodný skúter a veľmi som si užívala, keď som za ním mohla ráno o šiestej vyštartovať po pokojnej hladine Sĺňavy. Prišli aj kamaráti zo zahraničia a veľmi sme si to užili. Vo svete sú wakeparky, kde sú podmienky úplne iné, ale vyzerá to tak, že s novými prevádzkovateľmi sme aj my na dobrej ceste. Sĺňava má skvelú atmosféru, mám to tu veľmi rada.
Text a foto: Martin Palkovič