24.12.2014 # 09:40 # 09:40

Vianoce v starých Piešťanoch: Namiesto kapra Ježiškova kašička

www.wai.sk/uvod
Inzercia

Stromček visel z hrady, oblátky dávali aj dobytku. Aj takto spomínajú na zvyky našich predkov Anna a Alojz Klčovci zo starých Piešťan.

Manželia, ktorí na budúci rok oslávia diamantovú svadbu, si zo svojho detstva pamätajú tradície, ktoré v druhej polovici minulého storočia takmer vymizli. Obyvatelia starých Piešťan ešte pred II. svetovou vojnou chodili koledovať, na sviatok Božieho narodenia nevychádzali z domu a v niektorých rodinách nebola na štedrovečernom stole ryba, ale Ježiškova kašička.

Išlo o obyčajnú krupicu ochutenú maslom a škoricou. „Každý si ju naberal zo spoločného taniera,“ hovorí Anna Klčová a dodáva: „Na stole nesmeli chýbať oblátky, kapustnica ani koláče.“

Výhradne vianočným jedlom boli makové opekance. Robili ich z koláčového cesta. „Pekár to ochotne upiekol, potom sa dali ešte variť a podávali sa väčšinou s makom,“ spomína Alojz Klčo. Počas celého Štedrého dňa dodržiavali kresťania pôst – nejedli mäso.

Ešte pred večerou dostal sviatočnú nádielku aj dobytok. Boli to väčšinou oblátky s petržlenom v chlebe. „Ľudia si zvieratá uctili lebo s nimi robili celý rok,“ pokračuje 84-ročný pamätník. Podobný význam malo aj hádzanie kúska oblátky do studne.

Pri sviatočnom stole si členovia rodiny navzájom vymenili štvrtiny nakrájaných jabĺk. „Pýtali sme sa: Mama, načo si tie jabĺčka vymieňame?“ hovorí jeho manželka. „Keď ťa bude niečo strašiť, spomeň si, kto ti to jabĺčko dal,“ znela odpoveď.

Po večeri si deti našli pod stromčekom najmä veci, ktoré im rodičia počas roka bežne nekupovali. Bolo to oblečenie, obuv, ale aj hračky.

„Po ulici chodila koledovať jedna cigánka, jej pesnička sa mi ako malej veľmi páčila a pamätám si ju dodnes: Na Vánoce, na Vánoce, na tý hody, zamŕzali, zamŕzali blatá – vody. Len to jedno, len to jedno nezamrzlo, v kerém panna Jezu Krista kúpala.“

Koledníkov mohli ľudia v starých Piešťanoch stretnúť aj pred Štedrým dňom. „Boli to traja betlehémari – biely, červený a čierny. Štvrtý bol Kubo,“ vysvetľuje Alojz Klčo. Ako chlapec chodil takto koledovať tiež. Postavy podľa jeho slov predstavovali troch kráľov a baču. V rovnakých kostýmoch koledovali chlapci aj v deň sviatku Zjavenia Pána.

„Na Božie narodenie sme nesmeli ísť mimo kostola. Mama nás ako decká plašila: Keď pôjdeš, tam je taká biela pani a tá ťa zoberie. A keď už som bola dievka, nemohla som ísť ani do kina. Na Božie narodenie sa nikam nechodilo. Potom až na Štefana – na zábavu na Vŕšok,“ uzatvára svoje spomienky na Vianoce v starých Piešťanoch Anna Klčová a dodáva: „A pri vynášaní smetí som mala počúvať, odkiaľ štekajú psy, aby som vedela, kam pôjdem za nevestu.“

Text a ilustr. foto: Martin Palkovič

X