Podenky môžu byť turistickou atrakciou, ide o výnimočný jav

Naši predkovia tento hmyz veľmi dobre poznali, ale kvôli znečisteniu a regulácii riek z prírody takmer vymizol. V Maďarsku masové rojenie podeniek propagujú ako turistickú atrakciu, pripraviť by sa na to mali aj Piešťany. Podenkám pomôže, keď bude Kolonádový most v čase ich rojenia svietiť na červeno.

Nevšedné divadlo, ktoré obyvatelia a návštevníci Piešťan zažili v polovici augusta, považuje za veľmi dobrú správu vedúci Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Derka. Fotografie a video publikované na portáli zpiešťan.sk ho potešili, ale i zarmútili.

„Svedčí to o zlepšujúcej sa kvalite vody vo Váhu. Zarmútilo ma však správanie niektorých zvedavcov, ktorí akoby nebrali do úvahy, že ide o živé tvory.“

V Piešťanoch sa rojil druh Ephoron virgo, ktorý nemá slovenské meno. „Jeho larvy žijú v tečúcej vode na dne stredne veľkých a veľkých nížinných riek. Tam sa ukrývajú pod kameňmi alebo hrabú v jemnejšom piesku alebo bahne,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že ide o druh národného významu. Spoločenská hodnota jedného jedinca je 20 eur.

Všetky podenky sa pária za letu. Samce tvoria svadobné roje, do ktorých vlietajú samičky. Krátko po spárení samce hynú a samice letia proti prúdu klásť vajíčka.

Dospelé podenky žijú iba pár hodín a sú veľmi silne priťahované svetlom. Na Kolonádovom moste mohli preto uhynúť aj také, ktoré sa ešte nepárili.

„Niektoré podenky mali rozmnožovaciu fázu za sebou, ale na fotkách je jasne vidieť uhynuté samice s dvoma žltými vajcovými vakmi, ktorým sa bohužiaľ rozmnožiť nepodarilo,“ pokračuje Tomáš Derka.

V čase rojenia je preto podľa jeho slov potrebné most osvetliť červeným svetlom, ktoré hmyz neláka.

Ešte dôležitejšia je ochrana biotopu lariev, teda rieky Váh. „Najlepšie ich ochránime tak, keď budeme od zodpovedných žiadať, aby bol Váh čistý a v budúcnosti dúfajme aj menej zregulovaný. Veď aj keď sme si zvykli na Vážsku kaskádu, aj keď si pozriete staré koryto Váhu, tak má väčšinu brehov úplne zbytočne obložených lomovým kameňom, prirodzené brehy a štrkové pláže takmer zmizli,“ pokračuje odborník.

Váh podľa jeho slov ľudia veľmi znečistili už v prvej polovici 20. storočia – na vine boli cukrovary, strojárske fabriky aj textilný priemysel. Preto si masové rojenie podeniek nepamätajú ani starší Piešťanci.

„Vlani ste podenky pozorovali v menšom množstve, pretože populácia sa ešte úplne neobnovila. Tento rok sa to už podarilo a ak nedôjde k nejakému katastrofickému znečisteniu Váhu, tak sa takéto rojenie bude opakovať každý rok. Môžete z toho urobiť turistickú atrakciu. Maďari podobné masové rojenie podenky Palingenia longicauda na Tise veľmi dobre propagujú, nazývajú to kvitnutie rieky. Bol o tom krásny článok v časopise National geographic,“ uzatvára Tomáš Derka.

Text, foto a video: Martin Palkovič