Ondrej Botek dostal v Kambodži štátne vyznamenanie za prínos k rozvoju krajiny

Do pomyselnej kroniky piešťanských osobností z čias minulých i súčasných je vždy potrebné pridať zmienku o úspechu známeho Piešťanca, aby nielen obľúbené športové podujatia, ale aj podujatia veľkého spoločenského významu, našli svoje miesto v mysliach a srdciach obyvateľov mesta.

Piešťanec Ondrej Botek dostal za svoje zásluhy v oblasti sociálnej práce s HIV pozitívnymi sirotami štátne vyznamenanie od vlády Kambodžského kráľovstva.

Doc. PhDr. Ondrej Botek, PhD. je vedúcim Katedry sociálnej práce (Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce) na Trnavskej univerzite, a patril medzi najmladších odborníkov, ktorý u nás získali titul docent.

V Piešťanoch pôsobí aj ako odborník v oblasti psychoterapie, pretože, podľa jeho vlastných slov, je užitočné nestratiť kontakt s praxou. A v neposlednom rade je Ondrej Botek, v civilnej a záujmovej verzii, známy piešťanský jazzman, nadšenec a dlhoročný organizátor jazzových podujatí v meste. Taktiež je dosiaľ jediným Piešťancom, ktorého na osobnej audiencii prijal kráľ Kambodže Norodom Sihamoni.

Ondrej Botek, spolu s tímom slovenských odborníkov, pôsobil v rokoch 2004 – 2010 v Kambodži, na projekte s názvom House of Family. Konkrétne sa venovali práci s kambodžskými deťmi, väčšinou sirotami, žijúcimi s HIV/AIDS. Primárnym cieľom bolo zabezpečiť im antiretrovirálnu liečbu (liečbu HIV), ktorú v čase, keď projekt začínal, kambodžský štát poskytoval len veľmi malému počtu detí (vzhľadom na odhadovaný počet infikovaných).

Intenzita a charakter práce sa v čase menili, zo začiatku bolo viac administratívy, potom s rastom počtu detí v projekte, viac práce a nimi a ich rodinami. S deťmi riešili aj klasické veci, aké sa v rodinách riešia – školské, vzťahové; zabezpečovali sa prijateľné životné podmienky, dostatok jedla a podobne. „Prekvapivo bolo potrebné oveľa menej psychologickej pomoci, než by sa dalo predpokladať. V samotnej podstate veľmi sa to podobalo bežnému životu v rodine, akurát veľmi veľkej.“

Na intenzívnych pracovných pobytoch si O. Botek na komunikačnej úrovni osvojil aj domáci jazyk – khmérčinu. Náročnú prácu, ktorú odviedol, považuje za vďačnú. Nespoliehal sa na zázraky, ale úspešná liečba a zotavovanie sa detí ho napĺňalo radosťou.

Za sedem rokov návratov bol svedkom pokrokov medicíny a šťastných pokračovaní osudov detí, ktorých príbehy začínali často veľmi tragicky. O práci v extrémnej situácii zdôrazňuje najmä to, čo často hovorí aj svojím študentom – sociálna práca je v prvom rade profesionálna činnosť. Vyžaduje hlboké znalosti a široké zručnosti. Profesionál by mal vedieť do čoho ide, poznať postupy a  zvládnuť emócie s tým spojené. Dobré srdce a vôľa pomáhať ľuďom je k tomu potom vysoká pridaná hodnota.

Text: Silvia L. Čúzyová Foto: archív O. B.