23.02.2018 # 15:02

Od narodenia Alexandra Šindelára uplynulo 130 rokov

Dekan a starosta, ktorý pomohol vytiahnuť Piešťany z blata, sa narodil 23. februára 1888 v obci Čeklís (dnes Bernolákovo). Jeho vražda v roku 1947 zostáva dodnes záhadou.

Alexander Šindelár bol starostom rozvíjajúcej sa obce od 8. októbra 1931, kedy ho do tejto funkcie zvolilo obecné zastupiteľstvo. Do Piešťan prišiel iba rok predtým. Pôsobil tu ako farár.

Spoluprácu s nájomcom kúpeľov Ľudovítom Winterom rozbehol už ako farár v Malženiciach, keď hľadal sponzorov pre Spolok sv. Vojtecha. V súvislosti s tým absolvoval aj náročné cesty za Slovákmi žijúcimi v USA.

„Keď som sa pred niekoľkými rokmi dostal na terajšie moje pôsobište, hneď som videl, že z 12 000 veriacimi byť vo styku dľa starého spôsobu je nemožnosťou. Najmä keď sa kostolu vyhýbajú,“ napísal neskôr Alexander Šindelár o svojich začiatkoch v Piešťanoch do almanachu Katolícke Slovensko.

Napriek celosvetovej hospodárskej kríze a politickej neistote obec pod jeho vedením napredovala. Svoju prácu nový starosta začal zriadením obecného cintorína (dnes cintorín na Bratislavskej ceste) a pokračoval výstavbou Krajinského a Kolonádového mosta. Piešťany postupne budovali kanalizáciu, asfaltovali cesty a upravovali chodníky. Postavená bola pošta aj okresný úrad (bývalá budova SPŠE), vzniklo gymnázium.

Zdravotnú starostlivosť pre široké vrstvy obyvateľstva začala zabezpečovať nová nemocnica a o duchovný rozvoj Piešťancov sa mali starať jezuiti, ktorých do obce pozvali Winterovci a Šindelár.

Kostol s kláštorom chceli pre nich postaviť v centre novej štvrte s názvom Floreát. Uskutočniť tieto veľkolepé plány im však nedovolila blížiaca sa 2. svetová vojna.

Bývalý starosta sa stiahol z verejného života a podľa pamätníkov sa snažil pomáhať prenasledovaným Židom aj tým, že ich prekrsťoval na kresťanov. Napriek tomu, že bol členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, miestni radikáli ho spolu s Ľudovítom Winterom považovali za svojho úhlavného nepriateľa.

V duchovnej oblasti neprestal byť Alexander Šindelár aktívny ani po roku 1945. Stál za vyhlásením zbierky na nový zvon pre Kostol sv. Štefana. Požehnali ho na Dušičky, 2. novembra 1947. Po tejto slávnosti odišiel Šindelár na faru, kde ho okolo ôsmej večer zavraždili.

Jeho životnému príbehu sa venuje kniha cirkevného historika Stanislava Žlnaya s názvom Komu asi prvému zazvoní do hrobu? Napriek pátraniu v archívoch sa autorovi smrť Alexandra Šindelára nepodarilo objasniť.

„Dostupná je iba strohá správa z vyšetrovania. Spomína sa tam kaliber zbrane aj to, že páchateľov prenasledovali, ale utiekli. Faktom je, že to zostalo nevyšetrené. Prečo to tak je, zostáva záhadou. Možno v budúcnosti sa to podarí rozlúsknuť, ale zatiaľ to je zahalené tajomstvom,“ povedal Stanislav Žlnay.

Text: Martin Palkovič Foto: Balneologické múzeum I. Wintera/piestany.sk

X