15.02.2017 # 21:27

Smoliar Jozef Drlička padol na východnom fronte ako prvý slovenský stíhač

Inzercia

Vyrastal pri piešťanskom letisku a pilotom sa stal napriek nevôli rodičov. Vyznamenali ho za hrdinstvo, ale letecký súboj na Kaukaze neprežil. Mal iba 23 rokov.

Jozef Drlička sa narodil 16. februára 1919 v rodine roľníkov. Rodičia s jeho zámerom stať sa pilotom nesúhlasili.

Napriek tomu v lete 1937 absolvoval v Piešťanoch výcvik v rámci akcie nazvanej 1000 nových pilotov. Do nej sa podľa mestskej kroniky zapájal tunajší aeroklub a verejnosť sa živo zaujímala o napredovanie budúcich letcov.

Po úspešnom ukončení výcviku Jozef Drlička narukoval k Leteckému pluku 3 a stal sa pomocníkom v hangári. Svoju túžbu byť letcom si splnil o rok neskôr, keď začal pilotovať dvojmiestne lietadlá.

Po vzniku Slovenského štátu slúžil ako člen letky 12 v Spišskej Novej Vsi. Zapojil sa do bojov počas maďarsko-slovenskej vojny, ale 24. marca 1939 musel pri obci Strážske núdzovo pristáť. Príčinou bola porucha motora. Podobných prípadov bolo počas jeho krátkej kariéry viac.

V septembri toho istého roka sa zapojil do vojnového ťaženia proti Poľsku, ktorým sa začala druhá svetová vojna. Slovenskí vojaci vtedy bojovali na strane nacistického Nemecka.

Poľným pilotom – letcom Jozef Drličku menovali 1. apríla 1940. Krátko potom absolvoval stíhací výcvik. Potom slúžil v Letke 12.

Vyznamenal sa záchranou kolegu, ktorý musel núdzovo pristáť. Jozef Drlička ho vyzdvihol na nepriateľskom území. Nebyť jeho odvahy, dostal by sa tento pilot do zajatia.

V tomto období zaznamenal tiež zostrel sovietskeho lietadla I-16. Po návrate domov koncom, októbra 1941, bol za tieto činy povýšený na rotníka a vyznamenaný.

Po preškolení na Messerschmitt Bf 109 v Dánsku odletel s Letkou 13 opäť na východný front. Po ceste ho však sprevádzali poruchy. Než sa dostal do juhoruského mesta Majkop, mal dve havárie.

V leteckom súboji padol ako prvý slovenský stíhač 2. januára 1943 severne od mesta Tuapse.

Miesto, kde Jozef Drlička zahynul, vypátral Stanislav Bursa, ktorý sa podieľal na príprave výstavy Letka 13.

„Nekontaktoval sa na pátračov, ktorí v Rusku hľadajú pozostatky bojov, techniky, pilotov z druhej svetovej vojny. Doniesol unikátne fotografie z miesta nehody, kde vidieť trosky lietadla, krídlo aj s označením,“ hovorí kurátor výstavy Andrej Bolerázsky z Balneologického múzea.

Výstavu aj vďaka veľkému záujmu verejnosti predĺžili až do 26. marca 2017. Vo Vile Dr. Lisku je tiež k dispozícii kniha o stíhacom ese Jánovi Režňákovi s názvom Nezlomený orel.

Zdroj: Výstava Letka 13 Foto: Archív Balneologického múzea

X