Čipka prilákala do Krakovian Estónca aj Juhoafričana

Ani tri lety neodradili Hermanusa Kreila z Juhoafrickej republiky (na titulnej snímke), ktorý tento víkend strávil na Slovensku, aby sa naučil techniku unikátnej krakovianskej čipky. Prilákalo ho prvé medzinárodné stretnutie mužov čipkárov.

Podujatie s názvom Men Making Lace Festival sa uskutočnilo v súkromnom etnografickom múzeu Za krakovskú bránu, kde sa účastníci najprv učili paličkovať krakoviansku čipku a v nedeľu svoju tvorbu prezentovali verejnosti. Návštevníci múzea preto dostali šancu porovnať diela čipkárov zo Slovenska, Estónska a Juhoafrickej republiky.

„Keď ju videli naživo, neverili tomu, že je to paličkovaná čipka,“ povedal o prvom kontakte zahraničných účastníkov s krakovianskou čipkou organizátor stretnutia Matej Pisca. Hlavný rozdiel je v tom, že na krakoviansku čipku je potrebných päť paličiek, pričom bežne to sú iba štyri.

Jedným z prínosov stretnutia je preto podľa Mateja Piscu práve fakt, že o unikátnej čipke z obce neďaleko Piešťan sa dozvedia aj ľudia v Juhoafrickej republike.

„Musel som absolvovať tri lety, aby som sa sem dostal, ale oplatilo sa,“ povedal pre zpiešťan.sk juhoafrický čipkár Hermanus Kreil. Naučiť sa krakoviansku techniku paličkovania nebolo podľa jeho slov náročné, ale chce to prax.

Krátko po príchode do Piešťan stratil čipkár z Juhoafrickej republiky peňaženku a pas, ale neznámy mladík ju priniesol na políciu aj s hotovosťou, ktorú v nej mal. „Dobrí ľudia ešte nevymreli,“ komentoval to Matej Pisca.

Okrem zahraničných čipkárov sa podujatia Men Making Lace Festival zúčastnili aj Slováci, medzi nimi i chlapci, ktorí sa k paličkovaniu dostali práve v Krakovanoch.

Podľa organizátora stretnutia Mateja Piscu združuje facebooková stránka asi 60 čipkárov z celého sveta, na Slovensku ich je dvanásť. Ich medzinárodné stretnutia by mali pokračovať aj v nasledujúcich rokoch a to vždy v inej krajine.

Najbližšie podujatie venované tomuto umeniu má názov Festival paličkovanej čipky a v Krakovanoch sa uskutoční už 5. a 6. mája 2018.

Text a foto: Martin Palkovič