01.10.2015 # 05:46 # 05:46

Pripomenieme si narodenie Máhatmá Gándhiho

Inzercia

Spoločnosť slovensko-indického priateľstva pozýva na kultúrny program pri príležitosti narodenia Máhatmá Gándhiho, ktorí sa uskutoční 3. októbra od 18.00 h na Winterovej ulici 3 v Piešťanoch.

Veľa ľudí je nespokojných so situáciou u nás, aj okolo nás. Zlyhalo právo, niet spravodlivosti, kradne sa nie iba v malom, ale v miliónoch a v miliardách dolárov, euro či priamo zo štátnej kasy, aj mimo nej.

Niektoré štáty chráni zatiaľ pred bankrotom európsky ochranný val, na ktorý sa skladajú aj tí, ktorí žijú skromne a novým zadlžovaním sa pomáhajúc krachujúcim štátom aj týmto zodpovednejším štátom hrozí domino efekt. Proti tomu revoltujú rôzne skupiny, celé národy a je tu ničivý požiar, ktorý sa šíri z krajiny do krajiny za spravodlivý a lepší svet. Nik nedokáže predvídať jeho dopad.

V podobnej situácii boli Mojžiš, Budha, Ježiš i Gándhi. Vzduch bol naplnený a znečistený strachom, úzkosťou, násilím a dýchali ho všetci. Gándhiho prístup nenásilného riešenia konfliktov bol založený na poznaní, že duchovná sila pramení z nesebeckej lásky a príchylnosti k pravde. A je silnejšia než brutálna sila. Vyskúšal si to a využil vnútornú silu proti nespravodlivosti a násiliu Britov v Južnej Afrike (1893 – 1914) a neskôr v Indii (1915 – 1947). Aby sme to pochopili, treba začať s jeho chápaním Boha.

Gándhi veril v nedualitného (advaita) Boha, ktorý nemá formu, ale je silou, prenikajúcou celým vesmírom. Všetko živé i neživé je prepojené jednoduchou sieťou nazývanou Boh. Rozvíjaním vyššieho intelektu sme schopní vnímať toto spojenie. Tí, ktorí si dokážu dlhodobo pripomínať toto spojenie, získavajú stav vedomia vyjadrený védskou mantrou „Jeden vo všetkom a všetko v jednom“.

A z tohto stavu pramení rešpekt a nesebecká láska k ostatným živým tvorom. Veď ak v každom z nás je Boh, tak prečo ubližovať ostatným? Nenásilie (ahimsa) je hlavným etickým princípom niekoľkých východných náboženstiev. Praktizovanie nesebeckej lásky v dennom živote je výsledkom rešpektovania tohto princípu a nenásilného riešenia problémov.

Ďalší z atribútov Boha, ktorý bol blízky srdcu Gándhiho je: Pravda je Boh. Uvedomil si, že podobne ako Boh aj Pravda je všadeprítomná. V jeho časopise Young India zo dňa 21.3.1932, Gándhi napísal: „Spoznal som Boha len ako Pravdu. Boli časy, kedy som pochyboval o existencii Boha, ale nikdy som nepochyboval o existencii Pravdy. Táto pravda nie je nič materiálne, ale čistá inteligencia. Takmer ju zakúšame. Hovorím takmer, lebo som nevidel Pravdu zoči-voči. Len zakúsil záblesky Pravdy. Ale moja viera v ňu je nepremožiteľná.“ (P.Kumar Mehta in Dimension of Unity: Dialogues of Spirituality, Science and Society, Berkely, California)

Gándhiho zaujatie, nadšenie pre  Pravdu ako Boha malo hlboký účinok na hľadanie spôsobu ako riešiť pokojne a rozvážne násilné a kruté situácie. Bol nekompromisný súper voči klamstvu, pokrytectvu, polopravde, zahmlievaniu, násilným skratkám k úspechu, aj v službe dobrej veci.

Existujú aj ďalšie dôsledky identifikovania Pravdy ako Boha. Napríklad sa Pravda stáva „vyšší princíp“, najvyšším zákonom, ktorý riadi vesmír. Všetky ostatné zákony, napr. ľudské dohody, sú mu podriadené. Bol o tom presvedčený, že Najvyšší zákon musí riadiť duchovnú sféru i sekulárnu, časť i celok. Ak by bol ľudský zákon v rozpore, tak ho treba ignorovať. Ak by ľudský zákon dominoval časti i celku, časť by sa dostala do rozporu, oddelila od celku. A to jedinca i spoločnosť vedie k záhube.

Táto spiritualizácia sociálneho, ekonomického a politického života v gándhijskej ideológii ho môže urobiť etickejší. Jeho priamočiara viera že Pravda je Boh, Gandhimu umožnila rozvinúť metódu riešenia problémov Satjagraha (cesta pravdy) – zapálenie sa pre pravdu. Je oboje – cieľom i prostriedkom k dosiahnutiu cieľa. Je to nenásilná, duchovná zbraň v boji so silami zla, nespravodlivosti a klamstva.
Ako každá zbraň aj Satjagraha si vyžaduje tréning a dôveru. Tréning zahŕňa denne meditovať, aby sme sa poznali a kontrolovali myseľ, lebo myšlienky násilia, nenávisti, sebectva a chamtivosti pramenia v mysli. Bez psychohygieny a očisty srdca stúpenec Satjagrahy nezíska vnútornú silu, ktorá je nevyhnutná k premene myslenia súperov. Aj Ježiš povedal „Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni uvidia Boha“.

Gándhiho zapálenie pre Pravdu a jej presadzovanie ho zbavilo strachu, dodalo odvahu a súcitenie – tri zdroje duševnej sily. Učil ľudí osobným príkladom, že dobrovoľné utrpenie, ako napr. niekoľko týždňový pôst alebo prijatie potrestania bez zloby od násilníkov, sú pomocníkmi Satjagraha, prehlbujú introspekciu a premenu negatívnych hnutí v mysli v pozitívne.

Už pred 2. svetovou vojnou Gándhi proklamoval, že rozšírenie Satjagraha do sveta ako duchovná zbraň dokáže prehĺbiť sociálne cítenie a zabrániť militarizácii a despotizmu.

Dnešný svet a jeho politické a ekonomické systémy sú charakteristické egoizmom, chamtivosťou, klamstvom a násilím. Temnota okolo ľudí priniesla našu civilizáciu na slepú cestu, kedy miliardy ľudí vo svete tápajú a hľadajú východisko, stratené kultúrne a morálne hodnoty. A v tomto hľadaní nám dokáže pomôcť Gándhim vybudovaný svetelný maják k dosiahnutiu sociálnej premeny bez násilia.

Túto nenásilnú cestu si zvolil aj 14. Dalajláma Tibetu. Je na každom z nás, či sa pre pravdu zapálime a rozšírime cestu pravdy. Alebo spochybníme jej existenciu a upevníme slepú koľaj.

Text: Anna Galovičová wikipedia.org/gandhiserve.org

  • Ivanhoe

    Pekný článok. Pravda vs. nenásilie.

  • Amélia

    Článok je skutočne veľmi pekný, avšak do očí mi bije fakt, že meno osoby, o ktorej celý článok je, je napísané zle :( Mahátmá Gándhí. Jedno krátke, štyri dlhé :)

X