27.01.2017 # 14:34

Blog Jána Derďáka: Čo s našim letiskom? A nielen s ním

Inzercia

Čo s tým? Už zopár týždňov, mesiacov sa o tom hovorí. Už v blízkej dobe vraj bude znovu zhromaždenie akcionárov a znovu bude okolo trochu „frmolu“. Už zopár mesiacov (vo všeobecnosti už dobrých pár rokov) vieme, že sa hrá taká typická slovenská hra. Privatizačné záujmy kdekoho, nezáujem štátu o „drobnosti“, keď sa môžu ruvať o iné kosti, nezáujem, alebo neschopnosť štátu aktívne (nie „blábolom“) riešiť rozvoj turizmu (aj keď to v súčasnosti ide trochu aj samo – ako jeden z dôsledkov imigrantskej a teroristickej krízy).

Rovnako je známe prejavovanie záujmov o rozvoj turistiky zo strany župy, ktoré v skutočnosti spočíva iba na imaginárnom prejavovaní potrieb rozvoja nejakej cezhraničnej nič nehovoriacej spolupráce – bez skutočného efektu.

Všeobecné je aj poznanie, že rozvoj turizmu v Piešťanoch je pre mesto španielska dedina a možnosť využívať letisko aj inak, úplne v záujme udržania turistického potenciálu, problém ešte väčší. Na papieri spätne vypočítavaná potreba zvyšovať počty „lietajúcich“ cestujúcich v kadejakých plánoch ako podmienka existencie letiska je síce pekná, ale z hľadiska udržania letiska nič neznamenajúca.

Jediné, čo dokáže vedenie mesta (aj župan a jeho úrad ani to) sú diskusie, ako a koľko daní odpustiť, alebo neodpustiť, koľko a kde ušetriť, koľko a koho prepustiť, alebo od koho požičať na chod…

Nič nové. Nič iniciatívne. Je to zložité, postrehnúť tie pažravé vzťahy v štáte, ale asi to bude osud. A ani zďaleka nie len osud Piešťan, ale Slovenska vôbec. Je to zásluha všetkých občanov – zvolili sme si takú cestu. Tak ju máme.

Ešte tak dúfať, že niekto, nejaký investor sa pomýli v podnikateľskom odhade a prejaví záujem sprivatizovať letisko – pretože letisko bez predpokladov rozvoja (to je tých stotisíc potrebných cestujúcich (!) pre zachovanie – ostáva iba snom) nemá šancu. Ani keď budeme podpisovať petície každý týždeň. A ostáva iba dúfať, že sa niekto nájde, kto to bude vedieť napriek štátu, napriek župe, napriek mestu „prevádzkovať“, udržať a prípadne aj rozvíjať… Aj keď , v takpovediac normálnom štáte, niečo také ako likvidácia „medzinárodného“ letiska jednoducho nie je možné.

Ale, aspoň máme istotu, že sa na letisku nebude vykonávať piešťanské verejné obstarávanie. No, ale aj to nie je isté. A tak budeme v najbližších týždňoch sledovať akciu Letisko, srandovno – puberťácky systém verejného obstarávania v našom meste, aj činnosť spoločnosti Bytový podnik.

Pretože sú tam (a samozrejme nielen tam) dosadení samí „odborníci“, ako skoro všade. Logika riadenia tohto štátu, žúp aj miest na slovenský spôsob je totiž taká, že do jednotlivých stupňov spravovania štátu sa dajú zvoliť naši zástupcovia, ktorí nás zastupujú v správe štátu. Potiaľ je to v poriadku.

A potom nastane obsadzovanie (výmena) všetkých možných riadiacich aj výkonných aj dozorných postov v akejkoľvek oblasti, kde „tečú“ peniaze a kde by mali sedieť zodpovední odborníci (to slovo „zodpovední“ znamená, že nesú zodpovednosť) a to sú tie potôčiky a potoky, ktoré majú vplyv na to všetko u nás. Celý štát.

Pokiaľ sa toto nezmení môžu byť voľby – župné, také, onaké, jedno, dvoj, alebo aj päťkolové, nič sa nezmení na biednej charakterovej povesti štátu. Možno sa (štát) spamätá iba keď nastúpi zelená „tlupa“ a urobí niečo na čom sa bude zabávať celý národ… Zabávať cez slzy. Niekto niekoho porazí, získa moc a všetko začne dookola znovu a tí čo na tu budú iba pozerať budú mať zase z toho…. no veď vieme čo.

Voľakde som čítal múdru vetu: Múdry človek vie čo nevie, hlupák rozumie všetkému.


Text: Ján Derďák

X