01.10.2018 # 09:23

Blog Františka Mayera: Hráči River Plate spomínali na Dana Románka

Inzercia

V sobotu 29. septembra 2018 sa uskutočnilo stretnutie bývalých hráčov River Plate pri príležitosti 5. výročia spomienky na nášho spoluhráča a dobrého kamaráta Dana Románka, ktorý nás opustil po krátkej, ťažkej chorobe v júli 2013.

Zraz sme mali o 14.00 u Dina. Po krátkom zvítaní a privítacom štamperlíku sme sa presunuli na neďaleké ihrisko hotela nachádzajúceho sa v blízkosti bufetu Dino.

Brankári si vybrali nasledovné mužstvá. Za výber brankára Cuca Mayera hrali Vlado Mondok, Jaro Žitňanský, Jožo Benko, Jano Putek a Ľuboš Borovský. Výber brankára Ivana Románka tvorili hráči Ivan Beitl, Marek Borovský, Dado , Ivana Románeková a Béla. Druhý polčas si chvíľu zachytal za oba výbery aj Peter Chnapko. Rozhodcom zápasu bol Mikino Mikuda.

Zápas sa skončil po tuhom boji víťazstvom výberu Cuca Mayera 7:5, keď sa o góly podelili Jaro Žitňanský 4, Jožo Benko 2, Jano Putek, za súpera skórovali Ivan Beitl 3, Marek Borovský a Dado …
Druhý polčas si chvíľu zapískal aj Cuco Mayer, ktorý pre pasivitu oboch mužstiev zápas prerušil a nariadil slivovicové občerstvenie.

Po zápase sme sa vrátili späť k Dinovi, kde nás už čakal chutný guľáš, pivečko a miestami aj slivovička, ktorú nám z futbalových nebies poslal Danči Románek.

Túto fľašku výbornej slivovice dal Dano svojmu bratovi Ivanovi ešte v dobe, keď žil a ten ju teraz priniesol pri príležitosti oslavy svojich 50-ich narodenín. Pri spomienke na Dana nám vyhrkla aj nejaká tá slzička, ale ako sa vraví, sú slzy, za ktoré sa žiadny poriadny chlap hanbiť nemusí.

Na všetko, čo sme s River Plate zažili sme spomínali do neskorých večerných hodín. Titulu sme sa síce nikdy za svojho pôsobenia v mestskej lige nedočkali, na mužstvá ako HSV, Sporting, Manchester, či FKF sme v dobách ich najväčšej slávy jednoducho nemali.

No boli sme kolektív, na ktorý sa nezabúda. Od založenia klubu River Plate ubehlo už 38 rokov.

Manažér Cuco vtedy nepotreboval žiadny mobil, žiadnu sociálnu sieť a dobre vedel, že na každý zápas mu tam príde 10-15 ľudí, aj keď sa hralo na jeseň už od 7.30 a často bývala riadna „kosa“. Košaté stromy na Lide, či Maccabei boli tými najvyhrievanejšími šatňami, aké sme si len mohli predstaviť.

Tie časy už vrátiť nemôžeme, ale spomienky ostanú v našich hlavách naveky.

Text a foto: František „Cuco“ Mayer

Inzercia
X