Aká je adekvátna cena za parkovanie? Ani sto eur za hodinu by nenahradilo sprznený verejný priestor
Radnica prichádza s návrhom zvýšiť cenu za parkovanie v meste, komisia navrhuje rozšíriť zónu plateného parkovania o ďalšie ulice, vodiči sa dožadujú navyšovania kapacity parkovísk a ja stále čakám na zmysluplnú parkovaciu politiku, ktorá odbremení verejný priestor od všadeprítomných áut.
Zvýšenie dnes smiešnej sumy za parkovné je nevyhnutné, no cena za obsadenie priestoru autom naďalej zostane veľmi malá. Navyše len samotné zdvíhanie cien nie je parkovacou politikou. Tá by mala zahŕňať v prvom rade obmedzenie vjazdu áut do mesta, vytvorenie rôzneho typu parkovania či zón, posilnenie hromadnej a cyklistickej dopravy, vytvorenie záchytných parkovísk, ale aj prehodnotenie tých súčasných.
Celkom pobaví, že parkovacia karta za navrhovaných 50 eur na rok nebude dovoľovať parkovanie na najvychytenejších parkoviskách – na Rázusovej a pri hoteli Eden. Kristepane! Parkovanie z týchto miest by malo zmiznúť ako prvé. Hodnota priestoru, kde sa nachádzajú, sa pohybuje oveľa vyššie a je využiteľná oveľa lepšie ako niekoľkými zaparkovanými autami.
V prípade Rázusovej predstavuje parkovanie 15+ áut bariéru pri vstupe do hlavného piešťanského námestia a asi aj mentálnu prekážku, prečo sa z tejto ulice už dávno nestala pešia zóna. Parkovanie pri Edene prekáža dôstojnému ukončeniu pešej zóny. Tu za cenu štyroch automobilov prechádzame len úzkym chodníkom, sedíme na terase pár centimetrov od kolies a fotíme sa na mostíku – s krásnym pozadím zaparkovaných áut. Rovnaký prípad nastáva pri Kursalone, kde sa pre tri autá chodec nemôže dostať na hlavnú pešiu trasu.
Autá úplne zahltili staré trhovisko, čo je v tak centrálnom priestore barbarstvo bez ohľadu na to, komu pozemky patria. Tolerovanie parkoviska pri hoteli Slovan spôsobuje len ďalšiu dopravnú vyťaženosť v exponovanom priestore pred Kolonádovým mostom. Že spojenie parku a námestia s riekou, Kolonádovým mostom a kúpeľmi hulvátsky predeľuje otoč pre automobily, navyše bez akejkoľvek prednosti pre chodcov a cyklistov, je jednou z najväčších jaziev verejných priestorov v tomto meste.
Nové parkoviská budujeme bez rozmyslu, majú však negatívne ekologické dôsledky
A čo nové parkoviská? Aj pri nich by sme mali byť opatrní. Budovanie nových miest na parkovanie sa zväčšuje pomer pevných plôch, ktoré bránia vsakovaniu vody. Tá rýchlo odteká do kanalizácie, ktorá nestíha všetku vodu odviesť, preteká a vyžaduje ďalšie nezmyselné investície. Ekologické dôsledky spojené s únikom vody, prehrievaním aj nezmyselne vynaloženými financiami sú naozaj nezanedbateľné. Nové parkoviská by sme mali veľmi zvažovať. V tomto zmysle je nepochopiteľné, ako mohlo na zelenej ploche vedľa knižnice vzniknúť mohutné parkovisko takmer bez žiadneho protestu a ako sa bez mihnutia oka rozširujú súčasné parkovacie plochy na úkor zelene.
Vodiči už bojujú za budovanie parkovísk úplne všade, napríklad aj v najkrajšom zelenom vnútrobloku na Royovej. Napriek tomu, že podvečer býva vedľajšie parkovisko na Winterovej každý deň skoro prázdne, sa s týmto hanebným návrhom reálne uvažovalo. Podobným spôsobom to, úspešne, skúšali aj inde. Nové parkovacie miesta si vodiči vybojovali na Andrea Hlinku hneď vedľa prázdneho parkoviska Billy, vybojovali si nové parkovacie miesta v Pentagone hneď vedľa prázdneho parkoviska Lidlu. Z mestských peňazí bežne financujeme pohodlie obmedzenej skupiny ľudí, ktorá nezvládne prejsť 200 metrov od parkoviska a ktorá dobrovoľne vlastnia viac ako jedno auto. Tento stav sa nedá tolerovať.
Autá dostali prioritu aj na Sasinkovej, kde sa „nezmestil“ cyklopruh, rovnaká situácia sa stala na začiatku ulice Pod Párovcami či na Rázusovej. Na Rastislavovej stačilo, keď ľudia z oblasti hlasnejšie zakričali, a cyklopruh sa zrazu smiešne začína až v polovici ulice, keďže ju po protestoch nezjednosmernili celú. Aby to náhodou nemali niektorí domov na aute o niekoľko sto metrov dlhšie. Autorita mesta a zodpovednosť pred budúcnosťou nulová. Zmysel cyklopruhu tiež. Na Štúrovej možno pre zmenu len tak zastaviť na cyklopruhu, na Lodenici vás prechádzajúce autá idú zraziť, lebo namiesto oceľovej bedne s klimatizáciou idete na bicykli alebo korčuliach. Pri rekonštrukciách sa nikto nestará o obchádzky pre cyklistov, ale keby to urobili autám, to by bolo kriku. Za najväčší problém Krajinského mosta sa považuje šírka pre prejazd áut, ale oprava lávky pre peších a cyklistov alebo dostavanie novej lávky na druhej strane nikdy nebude tak urgentné. Kolonádovým mostom prejdú denne stovky cyklistov bez toho, aby sa tu vyznačil cyklopruh alebo sa ich pohyb zlegalizoval.
A viete čo? Táto večná preferencia áut mi lezie poriadne na nervy. Musíme si uvedomiť, že cyklisti a peší sú úplne normálnou súčasťou mestskej dopravy a mali by dostávať rovnako veľký priestor. Som už unavená z výšky výdavkov, ktoré sa vynakladajú len na automobilovú dopravu. Ďalšie typy mobility, pešia a cyklistická doprava, by mali byť absolútnou prioritou, no vynakladajú sa na ňu v porovnaní s novými parkoviskami, cestami a automatmi mizivé výdavky.
Náš verejný priestor je zatiaľ zahltený autami, ktoré škodia prostrediu, zaberajú chodníky, pôsobia neesteticky a kvôli nim nie je pohyb pešo atraktívny (čo v konečnom dôsledku len nahráva ďalšej automobilovej doprave). Je už dávno dokázané, že budovaním novej infraštruktúry zvyšujúci sa počet áut nevyriešime, len prilákame nových vodičov, aby cez mesto jazdili alebo tu parkovali. Skúsenosti a dáta zo sveta ukazujú, že parkovacie miesta nie sú nevyhnutné ani pre ekonomickú prosperitu prevádzok. Naopak kvalitný verejný priestor je pre zákazníkov atraktívny.
Volajte po opatreniach pre lepšiu mobilitu
V mierke Piešťan je pohyb po meste autom úplne zbytočný. Ak na neho existuje dôvod – ak veziete starú osobu či dieťa, ťažké predmety, ak idete do nemocnice, vezmite si auto. Občas ho potrebuje každý. Ale namiesto toho, aby ste tlačili na nové parkovacie miesta v mestách, ktoré nemožno nafúknuť, volajte po vyčlenených miestach pre invalidov, rodiny a zásobovanie. Volajte po viac stojanoch na bicykle, bikesharingu, po lepšej MHD. Volajte po bezpečných zónach okolo škôl, kde sa nebudete báť poslať vaše dieťa pešo. Volajte po cyklotrasách z okolitých dedín a záchytných parkoviskách. Volajte po fonde mobility, ktorý by spravoval financie z platieb za parkovanie konkrétnym spôsobom. Čo určite nerobte: nevolajte po viac parkovacích miestach. Pretože s pribúdajúcim počtom áut budete v konečnom dôsledku potom ráno pred školou či nemocnicou stáť v zápchach ešte dlhšie.
Parkovanie nie je ústavné právo, nie je to ani služba, ktorú vám má mesto bezvýhradne poskytnúť. V dobe klimatickej krízy si nemôžeme dovoliť tolerovať autá v centrách miest. Naša pohodlnosť nemôže byť dôležitejšia ako kvalitné verejné priestory pripravené na zmenu klímy. So zeleňou, zadržiavacími systémami pre vodu a bezbariérovým prístupom. Takým smerom by sme sa mali uberať aj v Piešťanoch.
Lívia Gažová, Piešťanský okruh