Deti šli po stopách lovcov mamutov

V piatok 17. mája popoludní v kopcoch nad obcou Moravany nad Váhom zorganizovali geológovia, paleontológovia a archeológovia náučnú exkurziu o živote pravekých ľudí v našom regióne. Desiatky detí, ich rodičia a učitelia sa dozvedeli viac o tom, ako to na úpätí Považského Inovca vyzeralo pred 25-tisíc rokmi. Turisticko-náučné podujatie pripravil Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave v spolupráci s Balneologickým múzeom Imricha Wintera v Piešťanoch.

Prednášku viedla paleontologička Martina Moravcová. Deti bližšie spoznali praveké zvieratá, spôsob ich lovu aj nástroje, s ktorými ich naši predkovia lovili a spracovávali. Zaujímavosťou je, že lovcov mamutov, o ktorých sa tak často rozpráva, bolo v oblasti Moravian a Banky ako šafranu. V našich končinách dominovali skôr lovci sobov a rýb, aj keď o pravekých rybároch veľa dôkazov nemáme. Podľa odborníkov boli lovci natoľko šikovní, že nedostatkom mäsitej potravy netrpeli. Prednášajúca Bibiána Hromadová prirovnala bežných praľudí k dnešným atlétom, čo sa týka kondície aj denného množstva skonzumovanej potravy.

Život v pravekom sídlisku vraj pripomínal život Indiánov či Eskimákov. Deti sa medzi dospelých praľudí zaraďovali zhruba v štrnástich rokoch života, avšak zručnostiam sa učili už odmalička. Vyrobiť nástroj z kamenného jadra bolo pre život pravekého ľudstva rovnako kľúčové ako uloviť mamuta.

Reč bola, samozrejme, aj o Moravianskej venuši a o jej nálezcovi. Turisti sa taktiež poprechádzali miestami, kde bola Venuša objavená. Roľník Štefan Hulman-Petrech vyoral sošku vyrezanú z mamutieho kla niekedy pred rokom 1930. Exkurzie sa zúčastnili aj potomkovia objaviteľa.

Na jednom zo stanovísk priblížili organizátori deťom prácu archeológa a paleontológa. Deti dostali pazúriky, pozrieť si mohli časť mamutieho zubu i rôznu kamennú industriu. Nástroje sa zhotovovali z kameňa s vysokou tvrdosťou, akým je napr. kremenec či obsidián.

Po prechádzke po moravianskych roliach si pozreli aj tzv. Veľký (alebo tiež Hlboký) járok. Ide o dvadsaťmetrovú sprašovú roklinu, ktorá vznikla v období štvrtohôr. Tamojšie horniny obsahujú veľké množstvo stôp po dávnych spoločenstvách mäkkýšov. V okolí sa taktiež našlo množstvo kamennej industrie. V roku 1964 bol Veľký járok vyhlásený za chránený prírodný výtvor.

Text a foto: VV