Blog Jána Derďáka: Reakcia na petíciu proti výstavbe hádzanárskej haly pri ZŠ Mojmírova

Okrem toho, že je pred nami zábavné obdobie politicko-volebného charakteru žijeme si aj svojim životom. Každé mesto, každá ulica, každý dom, domácnosť.

Jedna vlastnosť občana ale spojuje hádam celú spoločnosť. Závisť, egoizmus a chorobná predstavivosť. Nejdem teraz zasahovať do komunálnej politiky, nakoniec zatiaľ iba spoznávam našich vážených kandidátov. Ide mi o niečo iné. V poslednom období v meste Piešťany sa objavila ponuka na realizáciu športovej haly a poslanci rozhodli, že by mala, mohla stáť na, v súčasnosti nekvalitnom a v podstate zbytočnom asfaltovom ihrisku pri Základnej škole Mojmírova. A o tomto chcem.

Reakcia naokolo bývajúcich občanov ma doslova ohúrila.

V texte takzvaného petičného listu (nejakých päťsto podpisov) proti výstavbe haly ma neprekvapilo to, že ju podpísali okolo bývajúci občania, ale hlavne to, že tí podpísaní nedokázali sa ani len zamyslieť nad reálnosťou a zmyslom toho čo podpisujú – pretože už pri jednoduchom uvažovaní musí byt jasné, že ich tvorca petície zavádzal. A zavádzal zrejme iba pre jeho (ich) vlastné osobné záujmy (že by: aby mu v budúcnosti autá nechodili popod okná, popred dom?), ktoré dokonca ani nie sú opodstatnené, ale si ich „tvorca“ vykonštruoval a zrejme vychádzal z pocitu, že akékoľvek zavádzanie je lepšie, ako rozšírená možnosť športovania nielen detí tejto školy, ale rovnako aj detí celého mesta. Celého mesta! Však deti zrejme nemajú športovať, stačí im „mobilománia“.

Ono koniec koncov tie všelijaké petície, kdekade a za kdečo a proti kdečomu sú u nás, teda myslím v štáte dosť rozšírené. Tak sa lepšie odvádza pozornosť od vlastnej zodpovednosti za život, vlastnej zodpovednosti za pomery v tomto štáte, okrese meste, obci.

A teraz skúsme si zhrnúť základné fakty, ktoré vyvracajú „petičné“ nezmysli:

  1. Vraj sa bude (malo by sa…) kadečo búrať, stavať nová „cesta“, búrať doterajšie priestory školy … Blbosť! Nič sa búrať nebude. Ani nikde sa nič také neuvažuje. Nebude sa búrať žiaden priestor, ktorý doteraz bol používaný deťmi na rozvoj ich pohybovej aktivity. Žiadne existujúce a funkčné ihrisko a už vôbec nie telocvičňa (v ktorej sa dá úplne normálne dýchať a pracovať a celý rok!). Do toho nepočítam technicky zle urobené asfaltové ihrisko na ktorom sa postaví hala, ktorá bude slúžiť aj pre potreby školy. Že nebudú mať možno toľko možností kdejakí užívatelia cudzích plôch (školských!) na osobné aktivity kdekoho, aj psičkárov, je možno pravda, možno nie, ale to nič nemení na fakte, že mladá generácia bude mať viac šancí. Podstatne viac. A pri vzájomnom pochopení sa dá dokonca kopu vecí ešte doriešiť. Ale to už aj v spolupráci s mestom. Pokiaľ bude mať mesto záujem. Vrátane doriešenia „novej“ bežeckej dráhy. Len nesmie do projektov školy, rozvoja športu a vlastne aj rozvoja mesta zasahovať kdekto bez reálnej zodpovednosti za – vlastne za celé mesto. A rozvoj športu dospelých, športovanie dospelých, rekreačné, alebo aktívne musí riešiť jedine mesto a ono je aj jedine zodpovedné. V žiadnom prípade nie škola. Tak, ako je to vo veľa prípadoch v súčasnosti, keď školy neslúžia športovými priestormi ani zďaleka iba pre deti a mládež, tak, ako by jednoznačne mali, ale suplujú úlohu mesta – pre športovanie dospelých. Deti sa nevedia brániť. A dospelí majú peniaze. Ale o tom nabudúce. Nakoniec športová hala bude slúžiť odhadujem na viac ako 90 percent pre deti a mládež. Aj pre školu, pre všetky deti. Tak, ako je to v ostatných mestách a ani zďaleka nie na Slovensku.
  2. Trochu celé to bu-bu-bu mi pripomína predvolebné divadlá v tomto štáte. Písať, hovoriť čokoľvek, chcieť čokoľvek – ale iba pre seba a nepohnúť pre to ani prstom. Veriť, že petíciou môže tvorca zasahovať do vlastníckych práv niekoho iného. Majiteľa. V tomto prípade školy. A pevne veriť, že občan všetko uverí. A už vôbec nič neurobiť pre mesto a ostatných obyvateľov. Čo nakoniec nie je ani nereálne. Alebo si tvorcovia petície myslia, že nimi samotnými zvolení poslanci, ktorí odsúhlasili celú investičnú akciu sú nezodpovední? Aj keď by to bola pravda tá nezodpovednosť by bola v tomto prípade nie u poslancov, ale u tých čo ich zvolili. Dokonca je tu aj alternatíva úplne reálnej pomoci škole vznikom nových vyučovacích priestorov. Aj keď pripúšťam, že uvažovanie niekedy bolí tých bez zodpovednosti. Hlavne pri zodpovednom takzvanom politickom „peticizme“.
  1. V poslednom prípade sa dokonca množia „pornozábery charakterov“ keď zatiaľ, (zdôrazňujem to slovo zatiaľ), neznámi občania uprostred spomenutého asfaltového ihriska vysýpajú rôzny „bordel“ patriaci iba do kontajnerov …… na plochu, ktorá im nepatrí. Ktorá patrí škole! Máme aj obrázky, budeme mať aj obrázky špiniacich psíkov v školskom pieskovisku a na ihrisku s „umelým povrchom“. Ale to už je také naše, naše slovenské. Keď k tomu prirátam fakt, že tá škola učí deti presne z toho okolia, teda aj deti „peticiarov“ …….. no, je na čo byť hrdý. Petícia!?!? Láska k životnému prostrediu, k mestu, alebo k deťom? Alebo je za tým niečo iné? Uvidíme!

Text a foto: Ján Derďák