Blog Jána Derďáka: Pohybová výchova detí (v súčasnosti) a športová politika mesta

Celá spoločenská situácia v hýbaní sa detí je u nás práve pre tú spoločenskú atmosféru taká aká je. Stačí porovnať s viac ako 80 % okresov na Slovensku. To, či je športová výchova dôležitá pre zdravú generáciu nechám na odborníkov – a to teraz vôbec nemám na mysli aktívny, pretekársky šport. Pre ilustráciu som si spomenul na výrok nejakého lekárskeho odborníka, psychológa (z Čiech) – „…. pokud chceme, aby deti měly v 54 alzheimera ať sedí stále pred monitory…..“.

Súčasnosť: Deti sa chcú baviť. A baviť sa znamená raz to, potom ono. Chvíľu sa mi (mu) páči to, chvíľu ono. Najlepšie každú chvíľku iné. A „klasický“ rodič si vždy myslí, že nepotrebuje svoje dieťa usmerniť, najjednoduchšie by bolo podľa toho na čo má dispozície, ale to nie – iba to, čo ho baví. Však možno bude aj majster sveta. Deti chcú vyniknúť čo možno pri najmenšom úsilí. Nakoniec aj preto (štát, spoločnosť, školstvo, rodičia) vytvárame kluby, športy, z ktorých svet má iba zábavku a tvárime sa, že úspech v takom športe je rovnocenný so športom, ktorý rešpektuje ten zbytok sveta – teda svet bez nás. Príkladov je dosť. A stačí iba vybrať si a vytvoriť tak cestu na financovanie od štátu, mesta… a žiadať a rodičia budú platiť a platiť…

Fakt je ten, že deťom chýba pohyb. A školy robia preto veľmi málo a mesto (mesto je zriaďovateľom základných škôl!) pre to robí ešte menej na to aby to zmenili. Aj v Piešťanoch.

Je ohromne ťažké charakterizovať dnešnú dobu. Aj vytrhávať charakter dnešnej doby z kontextu celého tohto štátu zdedeného už desaťročia. Z kontextu EU, celého sveta. Pomerne jednoducho povedané: svet je ohromne malý a všetko so všetkým súvisí. A aj v športe. Podobne je to aj v Piešťanoch. Mesto sa tvári, že pomáha športu. Mesto teda akože pomáha športu – len deti musia byť ticho.

Školy majú svoje deti, rodičia svoje deti a oba strany si myslia, že všetko je v poriadku. A mesto je dokonca uveličené, že to, čo robí, robí dobre.

Pritom aj v našom meste:

– Trvale rastie počet detí závislých od IT,

– trvale rastie počet detí s hmotnosťou prevyšujúcou „normu“,

– znižuje sa počet detí pohybovo zdatných,

– počet športuchtivých detí v meste sa znižuje, ale

– zvyšuje sa počet športových klubov,

– na športovanie v športových kluboch sa robia nábory (ako na očkovanie), nie výbery.

Pre veľký počet športových klubov sa robia vzájomné „fauly“ klubov pri získavaní

detí. A výsledkom toho všetkého je že v dorasteneckých kategóriách nemá kto hrať,

súťažiť, pretekať. Aj preto, že tí, čo môžu, si neplnia svoju spoločenskú povinnosť.

Na rozdiel od približne polovici okresov, čo znamená, že keď sa chce, tak …….

Zlý systém podpory športu v Piešťanoch. Podpora x- športových klubov je jedna vec,
ale podpora športovej aktivity detí aj občanov je druhá vec. A pre pohybovú

vyspelosť je táto „druhá“ vec jednoznačne dôležitejšia. A keď k tomu prirátam fakt,

že deti, už zo zotrvačnosti, nakoniec aj s „malým“ úsilím športových klubov

zaregistrované vo viacerých kluboch súčasne (tým sa počty športujúcich detí

štatisticky dajú pokladať za nepreukazné) je veľavravná. A  že mesto nevie, čo

s týmto problémom urobiť je fakt. (na počet obyvateľstva máme suverénne najviac

športových klubov v rámci SR).

Mesto namiesto serióznej roboty, chce, vytvára kdejaké komisie. Ktoré nikdy nič nevytvoria.
Mesto nemá žiadnu stratégiu rozvoja športu v meste. Ešte tak sa dokáže venovať, zabávať, rozdávaním peňazí.
Vo výstavbe cyklociest v rámci Slovenska pôsobíme ako chudobný príbuzný.
Predminulý rok existovala, objavila sa reálna možnosť získania (nejakej) športovej haly pre mesto – z „cudzích“ peňazí. Mesto sa nebolo schopné rozhýbať. Šanca, na počudovanie toho, akože darcu, sa stratila „do stratena“. Hanba pre mesto.

FAKT je ten, že:

ŠKOLY: neumožňujú vlastným deťom športovať v plnej miere, aj keď majú na to priestory. Radšej si povedia: športová, pohybová aktivita po vyučovaní – iba čiastočne pre prvý stupeň a aj to iba do 16,00. napriek tomu, že existujú nejaké „športové“ poukazy. Ktoré v dosť prípadoch prepadnú v prospech školy….. sám som sa viackrát s týmto javom stretol na štyroch základných školách v meste. O športovanie na druhom stupni ZŠ ani nechyrovať. Keď chcú, tak nech sa „organizujú“ deti samotné. Bieda! Školy radšej po 16,00 poskytujú svoj čas „na predaj“.

MESTO: predáva svoju zodpovednosť za pohybovú aktivitu peniazmi na podporu všetkých tých (cca cez 50) športových klubov a tie si za to potom kupujú (alebo nekupujú ?!) čas v telocvičniach základných (aj stredných) škôl. A o športovanie detí by sa mali starať školy, o športovanie športových klubov športové kluby a o športovanie „laikov“ starých aj mladých – mesto.

Ale, aby som iba nekritizoval. Faktom je, že deti (od prvého do deviateho ročníka) by mali športovať. A čo možno najväčší počet. A to by mala byť komplexná povinnosť pre obe strany. Keď to ide kdekade, prečo nie u nás?

Ako sa to dá dosiahnuť?

Trebárs aj tak, že školy dostanú od zriaďovateľa príspevok na to, aby dokázali vlastné deti ušportovať vo „vlastnej“ telocvični trebárs aj do deviatej večer…
Školy dostanú od zriaďovateľa príspevok na možnosť trvalých pravidelných športových súťaží v rámci mesta (prípadne blízkeho okolia) v tých športoch, ktoré bude pokladať mesto za „strategicky“ dôležité. Nie iba ráz do roka. Pravidelne! Všetky školy.
Mesto zdvihne „zadok“ a vypracuje stratégiu športovej aktivity v meste. A tie športy bude aj primerane podporovať.
A až potom športové kluby si budú môcť vybrať, alebo nevybrať. Alebo budú spolupracovať, alebo ešte skôr pomáhať.

K napísaniu tohto blogu ma inšpiroval aj nejaký oznam.

Parafrázujem: „… deti, ktoré chcú skúsiť športovať hocijaký šport nech prídu v utorok pred, no trebárs pred polikliniku…..“ to sa takto vôbec nerobí, do psej matere!
Po 13 rokoch sa podarilo v Piešťanoch dospieť do štádia, že môžeme projektovať cyklocestu do Vrbového. A aké to boli vtedy keci, analýzy, diskusie v zastupiteľstve. Jedno je fakt. Piešťany priveľa hovoria, ale (aj) málo robia. Pre istotu o nejakých cyklocestách na ostatné svetové strany radšej ani nediskutujú. Lepšie je zisťovať a potvrdzovať si ako sa to nedá. Sem patrí aj nemožnosť cyklochodníka z najväčšieho sídliska na železničnú stanicu.
Mesto, ako jedno z mála na Slovensku nemá vlastnú plaváreň. Ale veľmi rado o nej diskutuje a diskutuje a diskutuje.
Mesto, ako jedno z mála miest nemá vlastnú športovú halu. O tej ani nediskutuje.
A ešte na záver posledné, trochu mimo témy: Oznam mesta: Rozhodnite, ako zlepšiť Piešťany – zostáva ešte posledný týždeň na predloženie návrhov, projektov. Ehm! Tak mesto nevie čo by malo robiť aj keď je za to platené a tak návrhy chce od laikov, občanov…. teda Radnica zbiera (od voličov) nápady ako zlepšiť Piešťany. Hľa: „Strategická“ manažérska robota!

P.S. Autor si preveril podmienky na športovú aktivitu približne vo vyše päťdesiatych okresoch (aj v tých „slabších) a k tejto téme sa ešte vráti.